Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahy pred vysokým teplom takmer pre celé územie už v nedeľu a zatiaľ platia do štvrtka. Dlhodobé predpovede počasia však naznačujú, že horúčavy by mali pretrvať až do budúceho týždňa. Hodnoty na teplomeroch prekonali 35 stupňov Celzia a poľnohospodári majú opäť hlavy v smútku. Po jarných mrazoch a lokálnych ľadovcoch bojujú s ďalšími vrtochmi prírody.
„Sucho má vplyv na letné plodiny či repku olejnú a aj na jesenné plodiny, okopaniny, cukrovú repu, kukuricu či slnečnicu. Aj preto dopestujeme v tomto roku približne o dvadsať percent menej hustosiatych obilnín, než sme dopestovali vlani,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Podľa jej slov sucho urýchlilo dozrievanie obilnín, preto sa žatva začala neobyčajne skoro – o 10 až 14 dní skôr, ako je bežné. Poľnohospodári navyše hlásia aj zníženú kvalitu obilia.
Podľa Holéciovej však nedostatok obilia nehrozí a dopestované množstvo bude pre potreby Slovenska stačiť. Aktuálnu situáciu zmonitoroval malým prieskumom aj Zväz pestovateľov cukrovej repy. „Hmotnosť buľvy je približne o štvrtinu nižšia, ako býva priemer za posledných päť rokov,“ pridala s tým, že do zberu repy ešte zostáva niekoľko týždňov, a preto je ešte predčasné hovoriť o tom, do akej miery bude úroda na juhu a západe nepriazňou prírody nakoniec ovplyvnená.
S nedostatkom vlahy a vysokými teplotami zápasia aj chovatelia zvierat. „Musia maštale ochladzovať a stále vetrať. Pokiaľ sa zvieratká pasú vonku na lúkach, ideálne je, aby sa kravičky alebo obce mohli pred slnkom skryť do tieňa, kde bude pre ne automaticky zabezpečená aj voda,“ uzavrela Holéciová.
Klimatológ Pavol Faško pre Pravdu vysvetlil, že takéto horúčavy možno očakávať. „Toto obdobie sa niekedy označuje aj ako ,kanikula' alebo ,psie dni'. Vyplýva to z toho, že sa Slnko na svojej pomyselnej dráhe, po ktorej putuje, dostáva do súhvezdia Veľký pes. Vtedy sa to naozaj nedá vydržať,“ poznamenal.
Tento rok ide o zatiaľ najdlhšiu vlnu horúčav, no v minulosti nás potrápili aj dlhšie. „Nemusíme chodiť do veľmi vzdialenej histórie, v letách v rokoch 2013 a 2015 boli oveľa výraznejšie,“ pripomenul odborník.
V nasledujúcich dňoch môžu podľa Faška padnúť aj nové rekordy. „Napríklad pre dnešok platí maximum 37,2 stupňa Celzia, ktoré namerali v roku 1994. Nedá sa vylúčiť, že táto hodnota bude prekonaná,“ doplnil.
Počas horúčav majú plné ruky práce predovšetkým záchranári, ktorí počas tohto leta zasahovali denne priemere pri 70 kolapsoch. Ako pre náš denník uviedol šéf Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš, v extrémne neznesiteľných dňoch dochádza v tele k rozširovaniu ciev a k poklesu krvného tlaku, dôsledkom čoho môže človek odpadnúť.
Ľudia navyše potením stratia z tela veľa vody, a tak sú väčšinou dehydrovaní. Pitný režim by preto zanedbať v žiadnom prípade nemali. Odporúča sa tiež jesť ľahké jedlá a vyhýbať sa priamemu slnku.
„Vo vnútorných priestoroch radšej nevetrajte, zavrite okná, zatiahnite žalúzie a závesy, aby tam nesvietilo priame slnko. Ľudia majú pocit, že si prievanom pomôžu, v skutočnosti však len vpustia horúci vzduch,“ zakončil Dobiáš.
Ako bude
- V stredu najnižšia nočná teplota 21 až 16 stupňov Celzia, v južnej polovici západného Slovenska okolo 23 stupňov. Cez deň sa teplota vyšplhá na 30 až 37 stupňov.
- Vo štvrtok najnižšia nočná teplota 23 až 18 stupňov Celzia, v horských dolinách a kotlinách okolo 16 stupňov. Najvyššia denná teplota 32 až 37 stupňov, na Orave, v Liptove a Zamagurí okolo 30 stupňov.
- V piatok najnižšia nočná teplota 24 až 19 stupňov Celzia, v horských dolinách a kotlinách okolo 17 stupňov. Najvyššia denná teplota 34 až 39 stupňov, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 32 stupňov.