Opozícia tvrdí, že peniaze v rámci výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier získali aj podozrivé firmy a proces hodnotenia bol netransparentný. Záujemcov bodovali nezávislí odborníci, ktorých vyberal školský rezort. Úspešným záujemcom rozdelili 301 miliónov eur, tí však peniaze ešte nedostali. Minister Peter Plavčan (nom. SNS) dal výzvu preveriť Najvyššiemu kontrolnému úradu.
Počkajú si na výsledky kontroly
Zástupcovia koaličných strán tvrdia, že počkajú na to, čo zistí NKÚ. „Z pohľadu SNS by bolo dobré, keby kontroly prebehli čo najrýchlejšie a najpresnejšie, pretože pochybnosťami sa prenáša istá zodpovednosť za celý proces na nášho ministra a politickú stranu, čo nás znepokojuje,“ povedal pre Pravdu Jaroslav Paška, prvý podpredseda SNS. Dodal, že potom môže minister rýchlo spraviť nápravné kroky. „Ak to bude potrebné, tak aj urobiť personálne zmeny,“ zdôraznil Paška. Uznal, že niektoré nezrovnalosti, ktoré boli medializované, vzbudzujú reálne pochybnosti. „Najmä čo sa týka firiem, pri ktorých sa zistilo, že nemali v minulosti s výskumom skúsenosti, a dostali pomerne vysoké sumy na výskum,“ priblížil podpredseda strany. Teraz sú podľa neho na rade výberové komisie, ktoré projekty posudzovali, aby obhájili svoje rozhodnutia.
Čítajte aj komentár: Plavčanov koniec
Strana sa voči Plavčanovi vyvodzovať dôsledky zatiaľ nechystá. „Podľa reakcií ministra vidíme, že nebráni vyšetrovaniu záležitosti, práve naopak, sám sa snaží dopracovať k tomu, že kde a aké pochybenia vznikli. Má záujem, aby sa obvinenia, s ktorými prichádza opozícia, preskúmali,“ konštatoval Paška.
Na výsledky kontrol si chce počkať aj premiér Robert Fico (Smer) a strana Most-Híd. „Predsedu vlády pri čerpaní eurofondov nezaujíma politikárčenie opozície, ale kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ktoré sa venujú aj daným výzvam. Ďalšie kroky preto vyplynú z ich záverov,“ reagovala hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová. „Očakávame, že ak sa po preverení výzvy potvrdia pochybnosti, ministerstvo bude konať,“ dodáva Klára Debnár, hovorkyňa Mostu-Híd. Eurofondy na vzdelávanie, výskum, inovácie budú tiež v programe parlamentného školského výboru, ktorý zasadne 28. augusta.
Jeden z neúspešných uchádzačov prišiel s obvinením
V rámci už uzatvorenej výzvy uspelo 62 žiadateľov. Víťazné projekty, ktoré si rozdelia 301 miliónov eur, boli zazmluvnené, financie žiadateľom zaslané však ešte neboli. Všetky projekty kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. „Následne sa robia pravidelné kontroly za účelom preverenia samotného uskutočnenia projektov aj zo strany ministerstva ako riadiaceho orgánu pre operačný program. To je štandardný postup – aby bolo jasné, či projekty postupujú tak, ako bolo deklarované, a či boli finančné prostriedky využité podľa účelu. V prípade zistených porušení nasledujú korekcie,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová. Ak sa dokážu pochybenia, úspešné firmy môžu prísť o časť peňazí alebo o celú sumu.
Čo museli splniť firmy, aby získali eurofondy
- Firma nemohla byť podnikom v ťažkostiach.
- Bez dlhov na zdravotnom aj sociálnom poistení, tiež na daniach.
- Žiadateľ ani jeho štatutárny orgán, ani žiadny člen štatutárneho orgánu nemohli byť právoplatne odsúdení za niektorý z trestných činov ako trestný čin poškodzovania finančných záujmov, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe či z trestného činu korupcie. To sa vzťahuje aj na partnera projektu.
- Voči žiadateľovi nemôže byť vedené konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii. To platí aj pre partnera projektu.
- Neporušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, vzťahuje sa aj na partnera projektu.
Jeden z neúspešných uchádzačov v tejto výzve však prišiel s vážnym obvinením. Šéf firmy Prefa Alfa zo Žiliny Alexander František Zvrškovec pre televíziu Markíza povedal, že ho kontaktoval jeden z hodnotiteľov projektu Peter Klamo, ktorý si za priaznivé hodnotenie vypýtal províziu vo výške 1,5 milióna eur, čo malo predstavovať 20 percent zo 7-miliónovej dotácie. Klamo, ktorý pôsobí v predstavenstve Výskumného ústavu zváračského, obvinenia odmietol a správaniu Zvrškovca nerozumie. Tvrdí, že to bolo naopak a majiteľ firmy kontaktoval jeho. Žilinská spoločnosť na projekte spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou. Zvrškovec je dlhoročný podnikateľ a majiteľ viacerých firiem. V roku 2005 založil politickú stranu Prosperita Slovenska, ktorá sa nedostala do parlamentu. V decembri 2015 stranu prevzal Ľudovít Kaník a premenoval ju na DS-SDKÚ.
Rezort školstva v tejto súvislosti pripomenul, že v prípade akéhokoľvek podozrenia ohľadom podplácania či brania úplatkov je potrebné obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. „Ministerstvo zároveň bude v takomto prípade plne spolupracovať,“ uistila Skokanová.
Opozícia chce Plavčana odvolávať
Opozícia opakovane tvrdí, že v rámci výzvy dostali peniaze pofidérne firmy s nízkym obratom či takmer nulovou skúsenosťou s výskumnou činnosťou. Peniaze mali získať tiež niektoré spoločnosti s nedoplatkami voči Sociálnej poisťovni či na daniach, čo podmienky výzvy nepovoľujú. Hnutie OĽaNO upozornilo, že má pochybnosti o nezávislosti a odbornosti hodnotiteľov eurofondových projektov. Nepáči sa mu tiež fakt, kritériá na hodnotenie projektov sa menili v čase, keď už výzva prebiehala. Hnutie preto žiada odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) a tiež, aby sa SNS vzdala rezortu.
Ministerstvo sa bráni, že kritériá boli vždy odsúhlasené zástupcami akademickej i podnikateľskej obce. Nekompetentnosť hodnotiteľov Plavčan odmietol, podľa neho z 29 bola drvivá väčšina z akademického prostredia.
Európska komisia aj NAKA preverujú aj druhú výzvu, za 288 miliónov eur, určenú na dlhodobý vývoj a výskum, v rámci ktorej nebol podporený ani jeden projekt univerzít a Slovenskej akadémie vied (SAV). Po ostrom liste rektorov a vedenia SAV Plavčan pozastavil priebeh hodnotenia a výber víťazov dal preveriť. Výzva ešte nebola uzavretá, úspešné projekty ešte nie sú známe. Ministerstvo sľubuje, že informovať bude viac, až keď sa kontroly skončia. Prvé výsledky by mali byť známe na konci augusta.
Debatu môže rozvíriť aj R2
Napätie v koaličnej rade môže vyvolať rýchlostná cesta R2. Rezort financií jej výstavbu nedávno označil za nerentabilný projekt. Ide o južnú trasu od Kriváňa smerom na Lučenec, Rimavskú Sobotu a Košice, ktorú presadzuje Most-Híd.
Ministerstvo financií neodporučilo investovať do stavby ďalšieho úseku cesty Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou je aj tunel Soroška. Na niektorých úsekoch navrhlo iba rozšíriť súčasnú cestu I. triedy. Proti sa postavili starostovia obcí, ktorí cestu považujú za spôsob, ako do regiónu pritiahnuť viac pracovných príležitostí. Minulý týždeň v piatok obyvatelia Gemera na polhodinu zablokovali premávku na obidvoch stranách horského priechodu Soroška v obciach Lipovník a Jablonov nad Turňou. Na proteste sa zúčastnil aj podpredseda Národnej rady a predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Ten pripomenul, že dostavba R2 je v programovom vyhlásení vlády. Starostovia nevylúčili ďalšie protesty a blokády.