Vedenie zoo aj ošetrovatelia smútia, aj keď cenu žeriava vyčíslili v peniazoch na 2500 eur vravia, že život zvieraťa je nenahraditeľný. Po zabitom žeriavovi navyše zostala opustená samička, s ktorou žil v zoo niekoľko rokov. Už do zoo boli obaja žeriavy kráľovské privezené ako pár.
Čo sa vlastne stalo
Bezcitní mladíci boli traja. Do zoo prišli cez víkend. Pri žeriavovi sa zastavili a krátili si čas tým, že do neho začali hádzať kamene. Ostatní návštevníci zalarmovali vedenie zoo. Trojica bezcharakterných mladíkov však medzitým zo zoo ušla. „Upozorňujeme návštevníkov, že kúpou vstupenky súhlasia s návštevníckym poriadkom Národnej zoo v Bojniciach a zaväzujú sa ho dodržiavať. Pokiaľ personál zoo pristihne návštevníkov, že porušujú návštevnícky poriadok, budú vykázaní z areálu zoo. V prípade hrubého porušenia návštevníckeho poriadku a nerešpektovania pokynov zamestnancov zoo bude na miesto privolaná štátna polícia, pri spôsobenej škode bude požadovaná finančná náhrada,“ povedala hovorkyňa Zoo Bojnice Simona Kubičková. Polícia zatiaľ prípad nevyšetruje, pretože ho nemá nahlásený. Vedenie zoo prípad nehlásilo, pretože im nevedia dať poriadny popis páchateľov a podľa našich informácií na mieste, kde sú žeriavy, nie sú umiestnené ani kamery.
S. Kubičková si nepamätá, že by doposiaľ nejaký návštevník úmyselne usmrtil zviera ako v prípade podozrivých mladíkov, občas sa však stane, že im ublížia neúmyselne. „U nás sa stalo, že návštevníci nedodržali zákaz kŕmenia a prekŕmili nám zvieratá, prípadne do úst im napchali langoše a tým ich zabili. Ja čo viem o prípadoch, tak to boli vtáky. Viac zvierat malo zdravotné problémy, u kopytníkov to boli napríklad koliky, ale čo viem o úhynoch, tak to bola hus indická a nandu pampový,“ doplnila S. Kubičková.
Je za agresivitou alkohol?
Podľa ľudí, ktorí hrôzu v zoo hlásili jej vedeniu, boli mladíci zrejme opití. Psychológ František Skokan zo Žiliny vraví, že práve alkohol býva veľmi často iniciátor takéhoto agresívneho správania. „Toto je vplyv alkoholu o ktorom je všeobecne známe, že odbúrava všetky sociálne zábrany a spúšťa agresivitu. Potom stačí, aby prišiel jeden z nich s blbým nápadom, potiahnutie a už to ide, už hádžu kamene.dovtedy, kým netrafia. To už sa potom predvádzajú, nekontrolujú a taká tá zábrana sa stráca,“ vraví F. Skokan.
Podľa psychologičky Magdalény Krasulovej je problém človeka, ktorý dokáže takto cielene ublížiť zvieraťu zrejme hlbší ako sa na prvý pohľad môže zdať. „Určite to nie je iba alkohol, určite je aj v osobnosti človeka niečo patologické. Najčastejšie je vyššia miera agresivity u detí, ktoré majú problémy v rodine. Vidia tú agresivitu v blízkom okolí a len opakujú správanie. Nikdy dieťa, ktoré agresívne správanie nevidí nie je agresívne voči zvieratku. Existujú výskumy, že deti, ktoré sa v škôlke hrajú s bábikami a odrazu prejavia agresivitu, zažívajú ju vo svojom blízkom okolí,“ vraví M. Krasulová. Tá dodáva, že ubližovanie zvieratám je len začiatok. „Tam to nemožno bagatelizovať, že je to iba zviera. Vždy je to o tom, že to dieťa zažíva samo to agresívne správanie, pretože keby to nezažívalo, tak ani alkohol, ani neviem aká skupinka ho do toho nevtiahne. To nemôže byť iba davová psychóza a napodobňovanie, tam musí byť pôvod oveľa hlbší. Je veľký predpoklad, že kto je agresívny či už v hre, voči veciam, alebo zvieratám, neskôr nebude rozlišovať, či ide o človeka, alebo zviera,“ dodala M. Krasulová. Tá vraví, že aj keby páchateľov zlapali, samotný trest ako represia nevyrieši ich problém, pretože toto je na dlhodobú terapiu. „Ten trest je namieste, ale nevyrieši situáciu zásadným spôsobom, pretože ten človek napriek trestu, má v sebe naďalej agresivitu, pokiaľ je v osobnosti, alebo ju zažíval v detstve. Bude musieť veľmi dlho pracovať a chcieť pracovať na sebe, aby dokázal to správanie ovládať,“ uzavrela.psychologička.
Vzácny žeriav
Žeriav kráľovský je korunkatý vták, ktorý patrí k najkrajším vtáčim druhom a typickým predstaviteľom africkej ornitofauny. Ako jediné zo všetkých žeriavov vie sedieť na stromoch, kde aj niekedy hniezdia. Majú pomerne krátky zobák. Charakteristická je pre ne slamovožltá korunka na hlave. Dorastajú do dĺžky jedného metra a vážia tri až štyri kilogramy. V rozpätí krídiel dosahujú 180 až 200 centimetrov. Žeriav kráľovský sa vyskytuje v dvoch poddruhoch vo východnej a južnej Afrike. Živí sa trávinami, semienkami, väčším hmyzom a príležitostne aj drobnými stavovcami. Niekedy sa zdržuje v blízkosti kopytníkov, ktoré svojou chôdzou plašia hmyz. Počas tokania obaja partneri predvádzajú spoločne svadobné tance, pri ktorých majú roztiahnuté krídla a vydávajú hlasné dvojslabičné volanie. V zajatí sa môžu dožiť niekedy až päťdesiat rokov. Zoo Bojnice chová žeriavy kráľovské od roku 1958.
Podobné prípady sa už stali
V tomto roku v marci sa niečo podobné udialo aj v českej zoologickej záhrade. V Jihlave traja malí chlapci vo veku 5, 6 a 8 rokov prenikli do priestoru, v ktorom prečkávajú zimu vzácni plameniaci, rovnako ako v Zoo Bojnice, vzali do rúk kamene a začali ich do vtáka hádzať, čím ho usmrtili. Po smrti prvého plameniaka si ešte párkrát bezcitne kopli aj do druhého plameniaka, ktorého museli po ich útoku ratovať veterinári.
V roku 2010 rovnako šokujúci prípad zaznamenala aj Košická zoologická záhrada, kde skupina tínedžerov ukameňovala na smrť tučniaka. Tučniaky boli pre tamojšiu zoo veľkou atrakciou, od začiatku sa ich však držalo nešťastie. Z pôvodných dvanástich od roku 2008 prežili len tri. Dve zvieratá sa utopili pri vypúšťaní bazéna, ďalší sa otrávil potom ako zjedol jedovatú ropuchu a viacero zvierat podľahlo aj infekčným chorobám.