Napriek tomu, že ich stihol rovnaký osud ako židov, ich príbehy zostali v ústraní. Rómovia však boli rovnako ľudskými bytosťami, ktoré nemeckí nacisti bezcitne naložili do vagónov s konečnou zastávkou v koncentračných táboroch.
Podobný osud prežila aj slovenská Rómka Miranda, ktorá sa ocitla v Osvienčime. Jej skutočný príbeh je teraz hlavnou esenciou výstavy Miranda – cigánsky holokaust, ktorá prejde celkovo dvadsiatimi krajinami. Od stredy ju hostí Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci s fínskou Asociáciou pre umenie a kultúru Drom.
Prezident asociácie a zároveň kurátor výstavy Baltzar sa hrdo hlási k cigánskym koreňom a identite svojich predkov. Príbeh Mirandy, ktorú spoznal v roku 2001 vo veku 80 rokov, je mu preto veľmi blízky.
„Veľa som cestoval a stretol som mnoho cigánov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu. V Česku som spoznal Mirandu. Ja som si ju nevybral, ona si vybrala mňa,“ vyznáva sa pre denník Pravda Baltzar. Vo Fínsku pôsobí ako kultúrny kancelár. Je tiež spisovateľom, riadil vlastné divadlo a režíroval divadelné inscenácie.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Baltzar pripomína, že kľúčové je podanie Mirandinho svedectva tak, ako ho ona sama prežívala. V jej príbehu nie sú podstatné roky či miesta. Množstvo faktov človeka podľa jeho slov len zahlcuje.
Miranda sa narodila do mnohopočetnej kováčskej rodiny. Odkedy sa nacistické hliadky objavili pred ich malým murovaným domom prvýkrát, jej príbeh naberal každú chvíľu iný smer a bol plný zvratov. Prežívala ich najmä v spoločnosti mladšej sestry Amandy. V čase, keď začali ich útrapy, mala Miranda asi 14 rokov, Amanda približne 12.
Niekoľkokrát dievčatá odviedli a naložili do dobytčích vagónov. Transportu do Osvienčimu sa napokon nevyhli. „Strávili tu takmer dva roky, približne do roku 1944. Po vojne sa ich osudy rozdelili. Svoju sestru našla Miranda po mnohých rokoch v cigánskom gete na východe krajiny,“ hovorí Baltzar. Z ich rodiny nikto iný neprežil.
„Aj napriek strastiam, ktoré prežila, si Miranda po vojne zachovala pokojný optimizmus. Hoci nebola vzdelaná, bola veľmi inteligentná. Jej myslenie, prežívanie a rovnako aj rozprávanie bolo trojdimenzionálne. To bolo na nej unikátne a to na mňa urobilo obrovský dojem,“ popisuje fínsky kultúrny kancelár.
Miranda je symbolickým zosobnením tragédie európskych Rómov. Jej výpoveď pripomína všetky rómske obete počas druhej svetovej vojny. „Celú výstavu treba brať ako umelecké dielo. Baltzar vedľa seba dáva rôzne obrazy z histórie Rómov, dáva ich do kontextov, ktoré majú človeka prinútiť zamyslieť sa,“ pridáva kurátorka múzea Lucia Lencéšová. Putovná výstava bude v seredskom múzeu pol roka, potom sa presunie do Budapešti.
Symbolický jej aj dátum otvorenia výstavy. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bolo v Osvienčime zavraždených takmer 3 000 Rómov vrátane starcov, žien i detí. Bol to dôsledok likvidácie miestneho rodinného tábora. Menšiu časť väzňov premiestnili inde. Zvyšok, takmer 3 000 ľudí, nahnali do plynových komôr. Predpokladá sa, že v Osvienčime stihol rovnaký osud približne 21-tisíc Rómov z celej Európy.