Zdôraznil, že všetkým koaličným lídrom záleží na dôveryhodnosti Slovenska nielen v očiach verejnosti, ale aj Európskej komisie. „Medzi to patrí aj transparentné čerpanie eurofondov,“ doplnil.
Reagoval tak na dve eurofondové výzvy na ministerstve školstva, ktoré už vyše týždňa spochybňuje opozícia. V súvislosti s nimi sa objavili informácie aj o údajnom prípade korupcie. Prvá výzva sa týka balíka 288 miliónov eur určených na dlhodobý výskum.
Hodnotenie projektov žiadateľov skritizovali v polovici júla rektori ôsmich najväčších univerzít, ktorí neuspeli ani s jedným zámerom. Plavčan nakoniec vyhodnocovanie výzvy pozastavil. Momentálne ju preveruje ministerstvo školstva, NAKA aj Európska komisia. Prvé výsledky kontrol by mali byť známe na konci augusta.
Výsledky druhej výzvy, ktorá je zameraná na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier, opozícia považuje za podozrivé a žiada Plavčanovu hlavu a tiež odobratie rezortu národniarom. Ministrovi napríklad vyčítala, že peniaze z eurofondov získali pofidérne firmy, ktoré vykazujú vzhľadom na výšku projektu primalý obrat či počet zamestnancov. Ministerstvo dalo výzvu preveriť Najvyššiemu kontrolnému úradu.
Líder strany SNS Andrej Danko svojho nominanta na čele školského rezortu podporuje. „Ak by sa ukázal jeho zlý úmysel či priama korupcia, už by tam nesedel,“ zdôraznil Danko. Zároveň avizoval zmeny pri rozdeľovaní eurofondov na podporu dlhodobého výskumu tak, aby vysoké školy nesúťažili v jednom balíku s „dravšími“ súkromnými firmami. „Odporučím preto ministrovi, aby pôvodnú výzvu zrušil,“ avizoval Danko. To však môže situáciu skomplikovať tak, že Slovensko nestihne tieto eurofondy vyčerpať.
Pre akademický sektor šéf národniarov avizuje súťaž, v ktorej budú len univerzity bez súkromníkov. „V septembri vyhlásime výzvu na podporu univerzitných parkov a vedecko-výskumných centier v hodnote 80 miliónov eur,“ povedal Danko.
Rektori takýto nápad vítajú. „Umožní sa tým udržateľnosť vedeckých parkov, čiže nám to pomôže,“ reagoval Stanislav Kmeť, rektor Technickej univerzity v Košiciach.
Koaličnú radu inicioval predseda strany Most-Híd Béla Bugár, ktorému sa nepáčil prístup ministerstva financií k dobudovaniu rýchlostnej cesty R2. Tá má spájať Zvolen s Košicami. Útvar Hodnoty za peniaze na rezorte financií projekt označil za nerentabilný. Lídri koaličných strán sa však zhodli, že vo výstavbe cesty budú pokračovať.
"Zastavenie či spomalenie budovania nebude. Situácia vyzerá tak, že na budúci rok sa môže vyhlásiť súťaž na vybudovanie úseku Lovinobaňa – Mýtna, " podčiarkol Bugár. Vybudovanie R2 má pomôcť k zníženiu nezamestnanosti najmä v regiónoch, kde dosahuje 20-percentnú úroveň.
Dobudovanie rýchlostnej cesty má koalícia v programovom vyhlásení vlády. „Vyhlásenie nejakého úradníka ma nezaujíma, preto verím, že minister dopravy prijme také opatrenia, ktoré umožnia náš cieľ naplniť,“ poznamenal Fico. Danko zároveň pripomenul, že budovanie infraštruktúry je jedna z priorít vlády.
Južná časť rýchlostnej cesty R2 má podľa plánov spojiť štvorprúdovkou Zvolen s Košicami. Zároveň bude prechádzať cez okresy s najvyššou nezamestnanosťou ako napríklad Rimavská Sobota alebo Rožňava. V súčasnosti chýbajúcu rýchlostnú cestu nahrádza cesta prvej triedy I/16.
Útvar Hodnoty za peniaze na ministerstve financií však v júli neodporučil výstavbu úseku R2 s tunelom Soroška. Namiesto štvorprúdovky navrhoval rozšírenie už existujúcej cesty prvej triedy, ktorá by v prudkých stúpaniach mala dostať napríklad stúpacie pruhy pre nákladné autá.
Obyvatelia Gemera nespokojní s týmto hodnotením koncom júla zablokovali na polhodinu vyťaženú cestu cez horský priechod Soroška s cieľom poukázať na potrebu rýchlostnej cesty. Na proteste sa zúčastnil aj Bugár.
V súčasnosti sú v prevádzke v plnom profile len dva úseky blízko Zvolena (Zvolen, východ – Pstruša a Pstruša – Kriváň), ktoré vytvárajú aj obchvat Zvolena. Následne len v polovičnom profile funguje obchvat obce Ožďany a mesta Tornaľa.
Jedným z kľúčových úsekov R2 má byť úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s celkovou dĺžkou 14,1 kilometra, ktorý má obsahovať tunel Soroška. Plánovaný dvojrúrový tunel s dĺžkou presahujúcou štyri kilometre povedie popod Jablonovské sedlo v Slovenskom krase. Rýchlostná cesta tak vodičom umožní vyhnúť sa horskému priechodu Soroška, ktorý najmä v zimných mesiacoch je rizikovým úsekom na ceste medzi Rožňavou a Košicami.