Z pohľadu kurátora výstavy Pavla Cabadaja je Muchova výstava rekapituláciou silného životného príbehu mimoriadne všestranného tvorcu. „František Mucha je v mojich očiach človek, ktorý k svojmu dielu a tvorbe pristupuje s maximálnou pokorou. Pre neho sú hodnoty ako pokora, ticho, úcta k majestátu, ľudská dôstojnosť, vzťah ku kultúre a jej hodnotám niečím, čo môžem nazvať osudovosťou, a tá sa hlbokým spôsobom premietla do jeho vystavovaných diel,“ hovorí.
Zlomovým obdobím pre výtvarnú tvorbu Fera Muchu, ktorý túžil maľovať už od detstva, bol rok 1985. Vtedy boli folkloristi z Terchovej v juhomoravskej obci Vlčnov na Jízde králů (ľudová slávnosť zapísaná v UNESCO). Muchu inšpirovala výstava jeho kolegu muzikanta a tiež maliara Františka Kapsu.
„Niečo sa vo mne pohlo a nadobudol som presvedčenie, že toto by som mal robiť aj ja doma v Terchovej, lebo aj on maľoval ľudí zo svojho okolia, ktorých si vážil, od ktorých sa učil,“ rozpráva Mucha. Ešte v tom roku namaľoval osem obrazov a maľovanie portrétov a rodného Jánošíkovho kraja sa stalo súčasťou jeho života. Zároveň je to jeho spôsob, akým sa ako dôchodca raduje zo života.
Vo výstavnej sieni dnes visia portréty terchovských muzikantov, súčasných i tých, ktorí už dnes nežijú. Ale tiež portréty slávnych slovenských i svetových umelcov, významných osobností, ktoré maľuje najmä v posledných rokoch.
„Ja v tých obrazoch ani nehľadám umenie, skôr to remeslo a také dokumentovanie doby, v ktorej žijem,“ hovorí. Zároveň návštevníci Muchovej výstavy uvidia aj fotografie múch, ktorých skúmaniu a detailnému foteniu sa venoval päť rokov.
„Dôležité je robiť to, čo máte radi, čo dáva zmysel a silu,“ zdôrazňuje 70-ročný výtvarník a fotograf, a tiež folklorista, muzikant, spevák, ktorý účinkoval vo Folklórnom súbore Rozsutec a 27 rokov s Bratmi Muchovcami.