Viac ako polovica krajských súdov poľavila v tempe riešenia sporov

Nelichotivé hodnotenie ukázali štatistiky za prvých šesť mesiacov tohto a minulého roka, ktoré denníku Pravda poskytlo šesť z ôsmich krajských súdov. Aj napriek tomu, že tento trend tu bol už pred rokom, rezort spravodlivosti situáciu nevidí dramaticky.

Poukazuje na to, že z dlhodobého hľadiska na krajských pracoviskách stúpa počet ukončených prípadov. Sami sudcovia si problém uvedomujú, príčiny vidia v slabom personálnom obsadení vyšších a nižších súdnych úradníkov. Privítali by preto takýchto pomocníkov viac.

Bratislavský krajský súd vybavil v prvom polroku 2017 o 1 028 prípadov menej ako vlani, žilinský o 1 311 a banskobystrický až o 2 414. Najlepšie si viedol Krajský súd v Prešove, tam pohli s agendou dopredu v 1 287 prípadoch. Údaje za týždeň nedokázali Pravde dodať krajské súdy v Nitre a v Trenčíne.

Dôvodov, prečo klesol počet vyriešených prípadov, môže byť viacero, zdroj blízky justičnému prostrediu, ktorý si neželal zverejniť meno, pomenoval príčiny. „Najväčším kameňom úrazu je odlev mladých šikovných ľudí z administratívy, ktorí sú veľmi chabo zaplatení. Odchádzajú nám do súkromného sektora, kde sú lepšie peniaze. Súdy tak zaškolia, pripravia a následne o takýchto ľudí prídu. Administratívna záťaž pritom vôbec neklesá,“ uviedol zdroj.

Foto: SHUTTERSTOCK

sud, justicia, sudy V roku 2016 bol priemerný počet prípadov na jedného sudcu približne 225, čo pri dovolenkách alebo prípadných chorobách vychádza zhruba jeden prípad na deň. Podľa viacerých sudcov sa takýto nápor dal zvládnuť.

Do súkromnej praxe zo súdov odchádzajú vyšší aj nižší úradníci. Pre sudcov sú títo ľudia nenahraditeľní. Vyšší úradníci im prípady prichystajú, aby sudcovia nemuseli stráviť študovaním spisov celé mesiace.

Rezort spravodlivosti ponúka vyšším a nižším súdnym úradníkom podhodnotené platy, ktoré nedokážu prilákať viac uchádzačov. V hrubom dostávajú úradníci od 400 do 650 eur.

Krajský súd v Prešove aj v takejto situácii našiel riešenie. Podľa neho ide o dôsledok viacerých opatrení a krokov, ktoré výrazne pomohli. „Vedenie a sudcovia jednotlivých kolégií Krajského súdu v Prešove majú záujem o zníženie zostatkov vecí vo všetkých agendách. Predsedníčka navyše v sledovanom období zabezpečila dočasnú výpomoc z okresných súdov,“ uviedla jeho hovorkyňa Ivana Petrufová.

Porovanie vybavených vecí za celý rok

Zdroj: Štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR

Dobrému výsledku pomohlo tiež to, že na súde prevažovala spotrebiteľská agenda, ktorá patrí medzi jednoduchšie, respektíve je menej náročná. „Vo väčšej miere išlo o spracúvanie takzvanej spotrebiteľskej agendy. Krajský súd v Prešove rieši spory medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi vo zvýšenej miere oproti ostatným krajským pracoviskám,“ dodala Petrufová.

V roku 2016 bol priemerný počet prípadov na jedného sudcu približne 225, čo pri dovolenkách alebo prípadných chorobách vychádza zhruba jeden prípad na deň. Podľa viacerých sudcov sa takýto nápor dal zvládnuť, ak by sa výrazne odbremenila administratíva. Agendu by podľa nich výrazne odľahčilo, ak by nemuseli riešiť jednoduché prípady, ako sú napríklad poplatky pre telekomunikačných operátorov, neuhradenie pokút za jazdu načierno mestskou dopravou. Ak sú nimi zahltení, nemajú čas na zložitejšie prípady.

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková nárast neukončených vecí vníma. Podčiarkla však, že sudcovia potrebujú na spravodlivé rozhodnutia čas, nemôžu sa silou mocou naháňať za ukončením procesu.

„Aj dvesto prípadov ročne sa dá uzavrieť, ak je všetko prichystané a systém funguje. Prispieť k lepšiemu nastaveniu by mohol prebiehajúci hĺbkový audit, ktorý si nechalo ministerstvo vypracovať. Podľa informácií potom možno následne sudcov lepšie prerozdeliť na jednotlivé úseky tak, aby sa konania zrýchlili a zefektívnili,“ poznamenala Javorčíková s tým, že všeobecne čelí justícia veľkej miere nedôvery u občanov. Súdy bojujú najmä s faktom, že väčšina sudcov starne a často aj presluhujú. Nových tvári tak rýchlo nepribúda.

Pre ministerstvo spravodlivosti je najdôležitejšie, že kraje dokážu vyriešiť viac prípadov, ako im príde. Podľa neho v ostatných rokoch tak celkový počet nevybavených vecí klesá. „Kým v roku 2014 bol počet nevybavených vecí na krajských súdoch 55 918, v roku 2015 to bolo 55 199 a v roku 2016 celkovo 43 679,“ vyrátal hovorca rezortu Peter Bubla.

Šéfka rezortu Lucia Žitňanská už začala s prvými zmenami, ktoré majú súdy odbremeniť. Jednou z nich je presun exekučnej agendy, pod ktorú spadá aj upomínacie konanie na jedno pracovisko v Banskej Bystrici.

Porovnanie vybavených vecí za prvý pol roka 2017

Zdroj: Krajské súdy, Pozn. red. ? – súd údaje nedodal

„Tiež sme spustili projekt auditu súdov, v rámci ktorého budeme nanovo nastavovať a plánovať počty sudcov a súdneho aparátu tak, aby sme tieto počty vedeli plánovať aj na jednotlivé súdy a aby sme vedeli dobre nastaviť špecializáciu súdov aj sudcov. Presadili sme aj zmeny v sudcovských zákonoch, ktoré spružnia obsadzovanie voľných miest sudcov,“ uzatvoril Bubla.

Ministerstvo chce prioritne nastaviť lepšie výberové konania, aby mohli sudcov dopĺňať rýchlejšie a efektívnejšie. Súdy by tak mali prejsť rozsiahlou reorganizáciou. Kedy sa tak justícia dostane z dlhoročného úpadku, je nejasné, systémové kroky by sa mohli dať odsledovať v najbližších rokoch.

Zo štatistiky, ktorá porovnávala rok 2106 s predchádzajúcim rokom, vyplýva, že najviac agendy pribudlo Krajskému súdu v Bratislave, celkovo až 15 591 prípadov, najmenej súdu v Žiline, kde prišlo 7 756 spisov. Najviac, až 331 nových prípadov pripadne na jedného sudcu v Trnave. Podľa štatistík však dokážu pracovať veľmi efektívne, keď v priemere uzatvoria 356 procesov ročne, v Bratislave napríklad jeden sudca rozlúskne ročne 215 sporov, kým priemerne mu príde 205 nových vecí.