Po odchode strany Sieť z vlády sila SNS mierne narástla, podobne ako vplyv šéfa strany Andreja Danka na koaličných partnerov. Z pozície predsedu parlamentu sa snažil napríklad pretlačiť svojho kandidáta na post nového šéfa RTVS či urýchliť odchod bývalého riaditeľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka.
Dôležitá preňho bola aj téma trinástych platov pre všetkých zamestnancov v štátnej a súkromnej sfére či otázka daňových stimulov. Strane sa podarilo presadiť Antona Šafárika za šéfa Slovenskej informačnej služby.
Kým na začiatku roka 2016 podporovalo SNS približne len 7 percent voličov, už tri mesiace po voľbách narástla priazeň národniarov na historické maximum – 14,5 percenta. Kauza Dankových výložiek či posledný škandál okolo eurofondov potom strane z hľadiska popularity výrazne ubrali, až na aktuálnych niečo vyše 10 percent.
SNS sa v ére samostatnosti dostala do parlamentu celkovo sedemkrát a súčasťou vládnej koalície bola dovedna štyrikrát – po voľbách v rokoch 1992, 1994, 2006 a naposledy v 2016. V súčasnosti je jednoznačne stranou jedného muža, podobne ako to bývalo za Jána Slotu. S výnimkou Antona Hrnka, Jaroslava Pašku či Karola Farkašovského ľudia poslancov tejto strany príliš neregistrujú.
Danko je Slotovi v mnohom podobný. Tiež sa v kľúčových veciach radšej rozhoduje sám a k svojim verným spolupracovníkom býva štedrý. Tak ako kedysi práve Slota voči nemu. V roku 2010 Danka nielen urobil svojím podpredsedom, ale bez vedomia predsedníctva SNS ho nominoval do štyroch dozorných rád – v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, v Západoslovenskej energetike a vo firmách Metro a Biont. Slota dokázal navyše odolať koaličnému tlaku svojich vládnych „spojencov“ Fica a Mečiara a – možno na rozdiel od svojho učňa – aj dovládnuť.
V októbri 2012 sa stal Danko predsedom SNS a už o necelých sedem mesiacov sa Slotovi „odvďačil“ po svojom – koncom apríla 2013 ho dal zo strany vylúčiť. Vtedy sa SNS pohybovala tesne okolo prahu zvoliteľnosti.
Danka v minulosti veľmi slušne živila právnická prax. Ako advokát mal poskytovať právne služby miestnemu úradu v bratislavskej Rači za paušálnu mesačnú odmenu 150-tisíc korún (približne 5-tisíc eur. Podobným spôsobom pomáhal aj akciovke Verejné prístavy. Za objednaný úkon si mal účtovať až milión korún (vyše 33-tisíc eur). V posledný deň roku 2009 vraj podpísala s Dankom lukratívnu zmluvu aj Záchranná služba Košice, tentoraz však údajne išlo „len“ o sumu 1¤750 eur mesačne.