Vyšetrovateľ však môže zájsť ešte ďalej a žiadať od neho, aby podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku zdokladoval, že peniaze pochádzajú z legálnych príjmov. Niektorí advokáti si myslia, že toto sa nestane. Pripomínajú, že zákon je bezzubý a v praxi sa nepoužíva. Jediný prípad, ktorý sa dostal na súd, sa skončil stiahnutím obžaloby.
Na konci júla našli zamestnanci čerpacej stanice na diaľničnom odpočívadle Štrba opustený ruksak. Keď sa k nemu nikto nehlásil otvorili ho a zistili, že je plný peňazí. Malo v ňom byť asi 300-tisíc eur. Nález odovzdali policajtom. Krátko nato sa oň prihlásil údajný majiteľ. Má ísť o bývalého generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti pôsobí v dozornej rade štátnej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Ten vysvetľoval, že hotovosť našiel v dome, ktorý patril jeho mame. Či to tak je, zistí polícia. „Vec je v štádiu šetrenia, realizovaná podľa postupu pri nájdených veciach, finančná hotovosť bola zaistená v zmysle zákona a bola prevedená na účet v Štátnej pokladnici. Polícia preveruje všetky okolnosti uvedeného prípadu. Vykonáva sa lustrácia a preverovanie skutočnosti, či nájdená finančná hotovosť nesúvisí so spáchaním priestupku alebo trestného činu,“ uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov Jana Migaľová. Bližšie informácie k osobe zatiaľ odmietla zverejniť.Podľa advokáta Ladislava Kuruca vyšetrovateľ bude najprv overovať, či muž, ktorý sa k vlastníctvu ruksaku prihlásil, je jeho skutočným majiteľom. „Vyšetrujú skutočnosť, či ten pán hovorí pravdu. Polícia musí urobiť všetky kroky, aby skutočne zistila, či sa k peniazom nehlási nejaký podvodník a či skutočne patria jemu. Ak napríklad povie, že predal nehnuteľnosť, tak si to polícia potvrdí v banke alebo u kupujúceho,“ uviedol Kuruc. Prípad ruksaku je podľa neho komplikovanejší, keďže majiteľ tvrdí, že peniaze našiel v dome.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa však dá obísť jednoducho
Ak sa dotyčnému políciu podarí presvedčiť, že mu peniaze naozaj patria, mal by preukázať aj ich pôvod tak, že zdokladuje svoje príjmy. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa však dá obísť jednoducho. Napríklad stačí od rodinného príslušníka zo zahraničia získať fiktívne darovacie zmluvy. Za legálny príjem sa tiež považuje kúpa akcií a ich následný predaj s niekoľkonásobným ziskom.
Viacerí právnici priznali, že v praxi sa s dokazovaním príjmov ešte nestretli. „Tento zákon je obsolentný. To znamená, že k jeho využívaniu často nedochádza. Podľa mňa s tým nemá nikto praktickú skúsenosť. Nepoznám jediný spor, že by bol aplikovaný v praxi,“ poznamenal advokát Patrik Benčík.
Jediný prípad, keď bol použitý na súde, sa stal ešte v roku 2014 v Košiciach. Okresný súd Košice II rozhodoval o žalobe na nadobudnutie majetku nelegálnym príjmom. Dozorujúca prokurátorka musela obžalobu stiahnuť, lebo sa zmenila „dôkazná situácia“. Táto zmena spočívala len v tom, že obžalovaný medzičasom svoj majetok rozdelil a nedosahoval tak už zákonnú výšku. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku totiž prihliada len na aktuálny majetok. Ministerka spravodlivosti sa legislatívu chystá novelizovať. „Touto témou sa zaoberáme. Je to v legislatívnom pláne úloh. Aktuálne finalizujeme materiál. Hneď ako ho predložíme do medzirezortného pripomienkového konania, budeme o ňom podrobne informovať,“ odpovedal hovorca ministerstva Peter Bubla.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár zákon v minulosti označil za bezzubý. Vyhlásil, že je ministerstvu pripravený poskytnúť súčinnosť pri jeho novelizácii. „Za úvahu by napríklad stálo zvážiť právnu úpravu, ktorá bola navrhovaná v Českej republike, a to, ak hodnota sporného majetku presiahne 255 465 eur, finančná správa vyzve na preukázanie jeho pôvodu. Ak to subjekt nedokáže, zdaní tento majetok výškou 90 % a vyššie,“ priblížil Čižnár v januári tohto roku.