Na piatok avizovanú schôdzku zrušili pre zdravotné problémy premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica. Hovorkyňa premiéra krátko pred stretnutím koalície oznámila, že Fico sa na ňom nezúčastní zo zdravotných dôvodov. Ďalšie detaily nespresnila. Fico mal v minulosti problémy so srdcom. Pred vyše rokom podstúpil kardiologickú operáciu.
Ešte vo štvrtok navštívil rezort obrany, kde rokoval s ministrom za SNS Petrom Gajdošom. Objavili sa tiež špekulácie, či za odložením koaličnej rady nie sú aj ďalšie dôvody. Ak by to tak bolo, mohlo by ísť o tlak na Danka, ktorý v pondelok jednostranne vypovedal koaličnú dohodu.
„Určite v tom nevidím zámer,“ reagoval podpredseda SNS Anton Hrnko na odrieknutie koaličných rozhovorov. Podľa neho „zasiahla vyššia moc“. „Nie je čas na nejaké srandičky, treba normálne pristupovať k veciam,“ dodal Hrnko.
Šéfa Mostu-Híd Bélu Bugára správa o zrušení rokovania zastihla cestou do Bratislavy. Aj on má zdravotné problémy, trpí bolesťami chrbtice, praskla mu platnička. Po vypuknutí krízy v pondelok napriek indispozícii plnil úlohu mediátora medzi rozhádaným premiérom Ficom a šéfom SNS Andrejom Dankom. Nový termín stretnutia koalície sa plánuje v prvej polovici budúceho týždňa.
Politológ Michal Horský povedal, že každé onemocnenie si vyžaduje istý čas. „Tak osobná choroba, ako aj choroba vládnej zostavy. Odročenie rokovania koaličnej rady je preto dobré, pretože čas je najlepším lekárom,“ poznamenal Horský.
Lídri koalície sa v utorok zhodli, že ich partnerstvo pokračuje ďalej. Situácia v koalícii nabrala dramatické rozmery v pondelok, keď sa ráno na Úrade vlády stretli Fico a Danko. Mali hovoriť o rozdeľovaní eurofondov na vedu a výskum v rezorte školstva, ale nezhodli sa. Následne Danko šokoval stručným oznámením, že SNS odstupuje od koaličnej dohody.
Minister školstva za SNS Peter Plavčan už niekoľko týždňov čelí kritike, že dochádza k netransparentnému rozdeľovaniu európskych peňazí na vedu a výskum. V celej kauze ide o 600 miliónov eur. Rezort školstva vypísal dve výzvy. Prvá sa týkala 300 miliónov eur určených na dlhodobý výskum.
V tejto súvislosti rektori ôsmich slovenských univerzít napísali pred časom Plavčanovi list, že v súťaži neuspela žiadna vysoká škola. Po zásahu vládnych strán minister túto výzvu zrušil. Druhá výzva za 300 miliónov sa týkala podpory priemyselných výskumno-vývojových centier, aj tá je terčom kritiky, že peniaze pôjdu spoločnostiam s malým obratom a nízkym počtom zamestnancov.
Do kauzy zasiahla aj Európska komisia, a kým sa celý problém nevysvetlí, Brusel platby pozastaví. Minister Plavčan doteraz nevysvetlil, ako sa dialo prideľovanie eurofondov. Mal by tak urobiť v pondelok, rezort školstva však v piatok neuviedol, či sa tak aj stane.
Opozícia mieni v najbližších dňoch podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chce žiadať Plavčanovu hlavu. Dokonca zvažuje aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde. Na odvolanie ministra či vlády však nemá dostatok hlasov.
Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek v piatok povedal, že poslanci strany sa budú o zámere odvolať ministra rozprávať až vtedy, keď opozícia predostrie svoje dôvody. Nerozumie však tomu, prečo sa SNS v tejto kauze odvoláva na zodpovednosť predchádzajúcich ministrov školstva za Smer.
„Nerozumiem tomu, mám zatiaľ z toho hokej,“ poznamenal. SNS totiž obvinila bývalých šéfov rezortu školstva Petra Pellegriniho a Juraja Draxlera, že nesú za to zodpovednosť. Šéf klubu Mostu-Híd Gábor Gál povedal, že klub ešte len čaká debata o Plavčanovom odvolaní, dovtedy by mali dostať správy, ktoré súvisia s prideľovaním eurofondov.
Národniari však viac upriamujú pozornosť na svoje požiadavky, ktoré zverejnili tento týždeň. Okrem iného chcú, aby sa koaličná rada stretávala pravidelne, nielen raz do mesiaca, aby ministri nekomentovali prácu iných kolegov, aby ministri na vláde nerokovali o návrhoch, ktoré neprerokovala koaličná rada. Žiadajú trinásty a štrnásty plat pre zamestnancov, investičné stimuly do kúpeľníctva či zriadenie slovenských aerolínií, čo si však vyžaduje mnohomiliónové investície.
K zverejneným požiadavkám Gábor Gál z Mostu-Híd povedal, že s niektorými majú v strane vážny problém. „Musí sa to prediskutovať. SNS to nemôže predložiť ultimatívne, musí ísť o kompromis,“ doplnil. Smer si počká na oficiálne predloženie požiadaviek.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj v koalícii, Gál uviedol, že v prvom rade si musí SNS vyjasniť svoje postoje dovnútra a potom aj smerom ku koaličným partnerom. „Destabilizovať krajinu a vládu nie je rozvážny krok,“ dodal Gál. Podľa poslanca Jarjabka zo Smeru nie je žiadny dôvod na rozpad koalície a predčasné voľby. „Musia sa koaliční lídri dohodnúť, lebo iná možnosť nie je,“ doplnil.
Sociológ Pavel Haulík hovorí, že zatiaľ v koalícii nenastal výrazný posun v porovnaní s tým, čo sa stalo v utorok na poslednej koaličnej rade, a ani nikto z partnerov neurobil nič, čo by naznačovalo ďalší vývoj.
„Nie je dobré, ak sa uvažuje len jeden krok dopredu. Momentálne sa na oboch póloch hľadajú riešenia, lebo koalícia je ako keby rozdelená na dve časti, kedy Smer a Most-Híd viac-menej zastávajú podobné stanoviská a SNS je na druhom póle,“ povedal Haulík s tým, že pokiaľ by vládni partneri nenašli spoločnú reč, kríza môže dospieť do podoby uvažovania o predčasných voľbách. „Stále sme však od toho pomerne ďaleko, pretože priestor na rozumný kompromis je,“ dodal sociológ.
Požiadavky SNS pred koaličnou radou
- 13. plat pre zamestnancov od marca 2018
- cestovné šeky
- zníženie daňového zaťaženia
- rast minimálnej mzdy
- zníženie DPH na služby v kúpeľníctve a cestovnom ruchu