„Táto tradícia pokračuje už od roku 2007 a dáva študentom možnosť skĺbiť teoretické vedomosti s praktickými skúsenosťami. Vysokoškoláci majú navyše šancu spoznať našu spoločnosť, prostredie, kultúru a zistiť, či prijmú neskôr ponuku zamestnať sa u nás. Veľa z nich tak aj urobí,“ vysvetlila Stanislava Valientová, manažérka firmy Adient, ktorá je globálnym lídrom vo výrobe automobilových sedadiel.
Mladí ľudia majú podľa nej počas prázdnin o prácu v Adiente záujem a každoročne sa ich prihlási dosť. Do projektu sa zapojili viacerí študenti z univerzít s technickým zameraním z Košíc, Bratislavy, zo Žiliny či z Brna.
Vždy pracujú na nejakom konkrétnom zadaní. Tento rok dostali za úlohu modifikovať elektrické auto pre potreby dieťaťa s ťažkým zdravotným hendikepom. Okrem stretnutia s jeho rodičmi sa porozprávali aj so zástupcami bratislavského Centra včasnej intervencie, ktoré podporuje rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením. „Autíčko je vyslovene šité na mieru,“ potvrdila Valientová.
Projekt mal trvať šesť týždňov, ale študenti sami priznávajú, že sa napokon pretiahol. „Robili sme na aute pre dvojičky celkovo sedem týždňov, a počas toho posledného sme končili aj o desiatej v noci. Museli sme podoťahovať detaily, takže to nebolo úplne jednoduché,“ povedal Trenčan Dominik Gallo.
Námaha vysokoškolákov však stála za to. Vytvorili sedenie pre päťročných bračekov, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí. „Dostali sme auto, ale celé sme ho totálne prerobili. Zostala z neho len pôvodná kostra a kolesá. Je tam nová elektrina, vystuženie, sedačky, pásy či opierky. Jeden z nich je taký pohybovo nezdatný, že dokáže len udrieť na žltý ovládač,“ poznamenal Gallo.
Keďže ovládačom sa auto riadi a pridáva sa ním aj rýchlosť, študenti ho namontovali vyššie. Tak, aby ho mal chlapec v dosahu rúk. „Dá sa regulovať aj dĺžka toho, ako ďaleko prejde na jedno stlačenie ovládača,“ doplnil.
„Takéto niečo spraví radosť každému, pretože je to hračka. Dieťa, ktoré je zdravé a nemá špeciálne potreby, môže niečo také dostať od rodičov, ale to hendikepované potrebuje úpravy, ktoré sú mimoriadne finančne náročné,“ podotkla poradkyňa Centra včasnej intervencie Viera Fedorová.
Tento rok si podľa nej vytypovali dve rodiny, ktorým by autá najviac pomohli. Išlo o štvorročného Maximiliána Kolesára a spomínané päťročné dvojičky. „Najmä to, čo školáci vymysleli pre dvojičky, veľmi oceňujem. Mysleli na to, aby si to chlapci mohli užiť ako tím, aby sa mohli vzájomne striedať – či už v aute, alebo v prídavnom vozíku. Môžu ho ovládať zo zadnej aj z prednej sedačky, to je podľa mňa úplne úžasné,“ dodala Fedorová.
Matke Maximiliána sa do očí tisli slzy. Jej syn trpí detskou mozgovou obrnou a potrebuje špeciálne upravenú sedačku, aby mohol v aute sedieť – a tiež, aby vozidlo vedel ovládať rukou, keďže zdravé deti riadia autíčka pedálom.
„Beriem to ako novú možnosť Maxíka adaptovať sa medzi ľudí formou, pri ktorej sa môže mobilizovať. Musí to byť totiž práve on, kto určuje smer, kam pôjde a čo bude vidieť. Práve učením, naberaním odvahy a uvedomovaním si toho, že je tu, sa možno lepšie začlení do spoločnosti,“ spomenula.