Hodnotenie projektov, s ktorými žiadatelia súperili o eurofondy, sprevádza podozrenie z úplatkárstva. Hovorí sa o 20-percentnej provízii. Pýtal od vás niekto úplatok za to, že vám zabezpečí viac bodov?
Nie. Hodnotiteľov sme ani nepoznali, až koncom júla, keď sa začala téma prideľovania eurofondov na ministerstve školstva objavovať v médiách, sme sa dozvedeli ich mená. Nakoľko ani jedného z hodnotiteľov nepoznám a nepoznám ani ich prácu, neviem sa objektívne vyjadriť k ich odbornosti ani kompetentnosti.
Podľa Finstatu sa vaša firma vlani dostala do straty, tržby klesli o 97 percent. Budete schopní napriek poklesu projekt za viac ako štyri milióny eur zrealizovať?
Spoločnosť prešla v roku 2016 transformáciou, preto sa dostala do straty. Prognóza tohto roku už nepočíta zo stratou. Našu schopnosť a zámery, ako chceme investovať získanú dotáciu, sme podrobne museli opísať a obhájiť v predloženej žiadosti.
Získanie dotácie má striktné pravidlá, vypláca sa postupne počas riešenia projektu. Ak pravidlá, ktoré sme sa zaviazali plniť, porušíme, dotácia nám nebude vyplácaná alebo ju budeme musieť vrátiť.
Spoločnosť ako takú je potrebné hodnotiť nielen v súvislosti s jej obratom či počtom zamestnancov, ale aj z pohľadu zázemia a histórie aktivít jej spoločníkov a spolupracujúcich firiem.
Ako príklad môžeme vziať developerské projekty, kde je na začiatku projektového zámeru mladá a neznáma spoločnosť, ktorá nemá históriu ani majetok, na prvý pohľad nie je schopná organizovať napríklad výstavbu za niekoľko miliónov.
V jej majetkovej štruktúre však nájdete firmy či osoby, ktoré majú s takouto činnosťou dlhodobé skúsenosti a potenciál finančne aj odborne zastrešiť aj niekoľkomiliónové projekty. V ekonomických kruhoch sa takéto spoločnosti označujú ako SPV (Special Purpose Vehicle).
Máte len dvoch zamestnancov.
Firma má síce za minulý rok obrat niekoľko tisíc eur a nízky počet zamestnancov, ale spoločníci dosahujú svojimi aktivitami obrat niekoľkonásobne prevyšujúci získanú dotáciu, teda rádovo v miliónoch eur. Navyše desiatky spoločností, v ktorých sa majetkovo podieľame, vytvárajú spoločne pracovné miesta pre stovky ľudí.
Obsahovo sú aktivity spoločníkov rôznorodé (potravinárstvo, energetika, stavebníctvo, strojárstvo), ale dlhodobo zahŕňajú výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied. Toto je zázemie, na ktorom budujeme budúce aktivity spoločnosti.
Súčasťou realizácie projektu je aj spoluúčasť spoločnosti na nákladoch projektu. Musíme preto investovať z vlastných zdrojov približne 500-tisíc eur, inak nie je možné získanú dotáciu čerpať. To by sme s ročným obratom 14-tisíc eur a dvomi zamestnancami len ťažko zvládli, ak by sme nemali opísané zázemie.
Firmy pri žiadosti museli dokazovať, že nie sú v ťažkostiach. Ako ste to preukázali?
Dokladali sme finančné výkazy za predchádzajúce hospodárske roky od vzniku spoločnosti a na základe týchto sme spracovávali tzv. ukazovatele finančného zdravia spoločnosti, ktorými sme preukazovali ekonomickú situáciu a vývoj v spoločnosti. Tieto ekonomické výpočty boli predpísanými prílohami k projektu a boli pomerne náročne nastavené.
Čo je podstatou vášho projektu?
Jeho cieľom je hľadať nové spôsoby spracovania surovín, ktoré sa dnes v potravinárskom priemysle už ďalej nespracovávajú a považujú sa za odpad. Ide napríklad o mlynské otruby, klíčky, vedľajšie produkty z výroby olejov, výlisky z ovocia, cukrovarnícke rezky z výroby cukru, škrobové výluhy či vedľajšie produkty pri výrobe škrobov.
Ide o tisíce ton materiálu ročne len v slovenských podmienkach, nehovoriac o množstvách produkovaných v celej EÚ. Na základe výskumných prác a štúdií publikovaných rôznymi autormi po celom svete, ale aj našich vlastných zistení práve tieto podiely z výroby potravín obsahujú stále vysoké množstvo rôznych cenných a nutrične významných látok.
Od rôznych foriem proteínov, typov vlákniny až po špecifické látky, ako sú fytosteroly, fytoestrogény, rôzne farbivá, vitamíny a iné látky používané v potravinárskom, ako aj vo farmaceutickom priemysle, ktoré sú však získavané z iných, veľa ráz menej dostupných či drahších zdrojov.
Ako pomôže váš výskum v praxi?
Problémom je, že vedľajšie produkty dnes ako zdroje využívame len minimálne, nakoľko technológie a postupy na ich systematické zhodnocovanie nie sú dostupné. Ak by sme však dokázali takéto suroviny správne spracovať, hodnota získaných produktov by sa mohla ekonomicky aj spoločenským významom vyrovnať hodnote tých produktov, z výroby ktorých tieto odpady pochádzajú.
V krajinách západnej Európy už existujú príklady, kde sa o spracovanie niektorých z takýchto vedľajších produktov pokúsili, a ukazuje sa, že tento smer je ekologicky aj ekonomicky správny. Naším cieľom je získať informácie o tom, aké všetky látky a v akých formách môžu byť z uvedených vedľajších produktov získavané, kategorizovať ich, popísať ich vlastnosti, zistiť, akým spôsobom je možné tieto vlastnosti využiť.
Na základe tejto práce by sme chceli vyvinúť komplexné postupy na finálne produkty, ktoré by sa využívali ďalej v potravinárskom alebo vo farmaceutickom priemysle.
Zmluvu o nenávratný príspevok už máte podpísanú. Peniaze ste už dostali?
Zmluvu sme podpisovali v polovici júna, peniaze sme nečerpali. Realizácia projektu je plánovaná od októbra.
Ako vnímate to, že dve eurofondové výzvy vyústili až do koaličnej roztržky?
Nie sme spojení a ani nechceme byť spájaní s politikou. Naším záujmom je odborná časť prípravy a realizácie projektu. Investovali sme do tejto aktivity mnoho času aj finančných prostriedkov. Projekt je perspektívny a kvalitný, aby bol podporený aj po všetkých kontrolách vrátane kontroly z Európskej komisie. Preto sme z tohto pohľadu radi, že po všetkých tých nepekných vyjadreniach na našu adresu príde k nezávislému prevereniu.