„Narodila som sa až v roku 1950, moja sestra Eleonóra v roku 1946. Obe ešte v Kališti. Hoci sa hovorí, že život v dedine sa toho 18. marca 1945 skončil, nie je to celkom pravda. Aj po vojne tu ešte niekoľko ľudí žilo,“ spomína pani Peťková, ktorá teraz býva v Slovenskej Ľupči.
Vyčíňanie fašistov zažila ich najstaršia sestra Vilma, mala vtedy 11 rokov. „Mala šťastie, že to zabíjanie aj s našimi rodičmi prežila, no bôľ nosí so sebou celý život. Ešte vlani na stretnutie generácií do Kališťa prišla, tento rok už nenašla síl. Sú to pre ňu bolestivé spomienky. Dlho o zážitkoch toho dňa nechcela hovoriť vôbec,“ povedala pani Kiššová.
Z neďalekej Slovenskej Ľupče sa obe sestry do Kališťa vracajú často. Zapáliť sviečky na cintorín a spomínať. Tí, čo prežili vojnu a aj ich potomkovia sa tu stretávajú roky. Ešte skôr ako Slovenský zväz protifašistických bojovníkov spolu s Múzeom SNP v Banskej Bystrici začal v Kališti organizovať podujatie Stretnutie generácií. Sestry nechýbali ani na jednom.
V túto sobotu sa stretnutie v bývalej obci v Nízkych Tatrách, ktorá je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, konalo dvanástykrát. Okolo tritisíc ľudí sledovalo pestrý hudobný program, debatovali, spomínali a prechádzali sa bývalou obcou.
Zachovali sa z nej už len dva zrekonštruované domy, malá zvonička, základy zhorených domov a pribudol pamätník. Ticho sa od jednej pamiatky k druhej presúvali aj manželia Kováčikovci z Banskej Bystrice.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Pani Alžbeta bola na tomto pietnom mieste prvý raz, jej manžel sem ako pedagóg zavítal so žiakmi. „Prišiel som si dnes uctiť pamiatku tých, ktorí takto nezmyselne krátko pred skončením vojny zahynuli,“ zdôraznil pán Kováčik. Akcie ako táto majú podľa neho zvlášť v dnešnej dobe veľký zmysel.
Hlavnými organizátormi sobotňajšieho Stretnutia generácií v Kališti boli aj teraz Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Banská Bystrica a Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Záštitu nad podujatím prevzal opäť premiér Robert Fico, ktorý však zo zdravotných dôvodov neprišiel.
Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev podotkol, že priamych účastníkov hrôz z 18. marca 1945 je z roka na rok menej, podľa jeho informácií žijú asi traja. „Pri podujatí si nespomíname len na ľudí z tejto obce, ktorí sa konca vojny nedožili, ale stretnutie je aj pripomienkou ďalších 104 vypálených obcí, buď čiastočne, alebo úplne. Takúto spúšť zanechali u nás fašisti za šesť posledných mesiacov vojny. Pripomienkou týchto hrôz je aj 211 masových hrobov,“ priblížil Mičev.
Dôležité je podľa neho, aby ľudia na tieto smutné udalosti nezabúdali. Aby hlavne mladá generácia vedela, ako hrozivý bol fašizmus, ktorý sa u nás v znovuzrodenej forme objavuje aj v súčasnosti.
„Pomník, ktorý tu je, by mal byť zdvihnutým prstom, ktorý pripomína, čo bol fašizmus a aké následky mal na obyčajných ľudí. A práve dnes, kedy sme opäť svedkami, že sa v našich dolinách, mestách a obciach premávajú ľudia s dvojkrížom, podobajúcim sa tomu gardistickému, ktorí svoju lepšiu budúcnosť spájajú s pohrobkami fašistov a vystupujú ako samozvaní spasitelia,“ poznamenal podpredseda vlády Peter Pellegrini. Vyzval ľudí, aby o hrôzach vojny rozprávali so svojimi deťmi a vnukmi a vodili ich práve na také miesta, akým je aj Kalište.