Dôvodom má byť údajné nezákonné stíhanie. O ich ďalšom osude bude rozhodovať senát Krajského súdu v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí.
Komplikácie v celom procese spôsobili rozdielne právne názory Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu, vďaka ktorým sa môžu Lališ a Cupper dostať z väzby von. Rozkol nastal už pri prvom rozsudku Špecializovaného trestného súdu z marca 2016, ktorý vo februári tohto roka senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina zrušil.
Neexistuje, aby neprávo stálo nad právom, ani v prípade tisícnásobného vraha, pretože sa potom môže uplatňovať nezákonný postup aj pri nevinných ľuďoch.predseda senátu Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin
Argumentoval pritom, že sudcovia na špeciálnom súde sú voči páchateľom zaujatí, pretože rozhodovali aj o iných členoch skupiny sýkorovcov, čím mali vopred prejudikovať vinu obžalovaných.
Do hry sa však zapojil ďalší senát Najvyššieho súdu, ktorému šéfoval Juraj Kliment. Ten sa s Harabinovou argumentáciou nestotožnil a rozhodol, že Špecializovaný trestný súd môže v prípade ďalej pojednávať. Všetky nezrovnalosti malo odstrániť zasadnutie Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, ktoré dalo za pravdu Klimentovi.
Ani to však Harabinovi nestačilo a 7. júla doživotné tresty opäť zrušil. Celý prípad Špecializovanému trestnému súdu odňal a nariadil vec prerokovať senátu banskobystrického krajského súdu.
Muži mali byť teda podľa jeho výkladu už od prvého verdiktu až do opätovného rozhodovania väznení protiprávne. Za problém je podľa Harabina zodpovedný Špecializovaný trestný súd, ktorý ignoroval rozhodnutie odvolacieho senátu, pričom sa ním vraj mal riadiť prioritne.
Harabin ešte v júli vyhlásil, že právo musí platiť aj v obzvlášť závažných prípadoch, inak sú ohrozené základné princípy štátu. „Senát sa riadil iba Trestným poriadkom, ústavou, Chartou základných práv Európskej únie a Štrasburským dohovorom. Neexistuje, aby neprávo stálo nad právom, ani v prípade tisícnásobného vraha, pretože sa potom môže uplatňovať nezákonný postup aj pri nevinných ľuďoch,“ uviedol pre denník Pravda Harabin.
Zločinecký gang sýkorovcov pôsobil v rámci slovenského podsvetia od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Skupina pod Lališovým vedením úradovala v Bratislave, na Záhorí a v okolí Senca. Základnými zárobkovými činnosťami bolo výpalné, vydieranie a obchod s narkotikami. Mali vraždiť konkurentov, dokonca aj vlastných ľudí, ktorých likvidovali na objednávku.
Bos sýkorovcov a jeho kumpáni Cupper a Jozef Roháč si vypočuli doživotné verdikty už dvakrát. Lališa pôvodne odsúdili za sedem obetí vrátane ochrankára (za vraždy vplyvných Eduarda a Róberta Diničovcov, Miloša Piliara, Alojza Házyho z roku 1998 a Dalera Hlavačku a Romana Deáka z roku 1999). V rokoch 2011 a 2012 sa začal skrývať a postupne naňho vydali viacero zatykačov. V októbri 2015 ho zatkli v nemeckom Kolíne nad Rýnom a odvtedy je vo väzbe.