O tom, že teroristi môžu útočiť v turistických centrách, sa vedelo dopredu. Známy bulvár Las Ramblas bol viac ako jasný terč. Nepodcenili Španieli bezpečnostné opatrenia?
V slobodnom svete je ťažké predstaviť si, že by štát na 99 percent dokázal niečomu takému zabrániť. Predstavme si niekdajší komunistický blok, tam to možné bolo, aj keď nie na sto percent. Nedá sa preniknúť do prostredia, ktoré nekomunikuje, je vylúčené z väčšinovej spoločnosti, či už etnicitou, náboženstvom, alebo inak. Ide o neriešiteľný oriešok mať podchytených všetkých potenciálnych páchateľov. Predpovedať dopredu, kde sa tak stane, sa nedá. Isté je len to, že sa to stane.
Prečo si džihádisti vybrali práve Španielsko?
Len čo sú splnené podmienky na útok, tak sa stane kdekoľvek, aj v Bratislave To znamená, mať tam útočníka, ktorý je dostatočne indoktrinovaný, má nejaké zázemie, logistiku, ale môže to byť aj človek, ktorý sa rozhodne sám na základe komunikácie cez internet.
CIA mala varovať Španielsko, že teroristi môžu zasiahnuť v Barcelone.
Nevieme, na základe čoho. Aj Izrael varoval USA niekedy v auguste 2001, že im hrozí útok, ktorý súvisí so vzduchom. Aj tak sa to stalo. Museli by sme teda vidieť informáciu, ktorú Španieli dostali.
V roku 2004 zažil Madrid útoky na vlaky, zomrelo 191 ľudí. Bol to moment, odkedy Európa začala oveľa intenzívnejšie zavádzať dôslednejšie opatrenia proti terorizmu?
Určite. My však nevieme povedať, koľkým útokom sa podarilo zabrániť. Žiadne bezpečnostné útvary štátov sa tým nechvália, pretože tak v prvom rade ohrozujú svoje zdroje, metódy a spôsoby, ako sa k takýmto informáciám dopracovali. Vieme iba o prípadoch, ktoré sa stali. Preto je veľmi ťažké vyhodnotiť, do akej miery sú opatrenia európskych štátov efektívne.
Teroristi si vybrali metropolu Katalánska Barcelonu, nie hlavné mesto Madrid. Mohol byť v tom nejaký zámer alebo to bolo skôr tým, že sa hľadalo slabé miesto?
Určite tam nebol zámer, že teraz bude útok v Katalánsku. V tejto chvíli nič tomu nenasvedčuje. Nie je teda dôvod si myslieť, že výber lokality cieľového útoku mal ďalšie politické pozadie.
Pri útoku sa použil scenár, ktorý už Európa pozná, keď sa nákladné auto či dodávka použije ako zbraň. Nebolo už útokov toľko, že by sa mali bezpečnostné zložky vážne zaoberať tým, ako chrániť ľudí na verejných priestranstvách?
Nedá sa tomu zabrániť, opakujem, že sa to dá iba v totalitnom štáte, kde je totálna kontrola pohybu obyvateľstva. Každý cudzinec, ktorý v minulosti vstúpil na územie Československa, bol okamžite v hľadáčiku tajnej polície. Toto isté očakávať v súčasnosti v Európe je nepredstaviteľné.
Ide o ľudí, ktorí v tých krajinách žijú, majú tam dostatočne silné zázemie. Navyše, je tam duchovné prostredie, ktoré ich formuje a má na nich výrazný vplyv.
Pomohli by zátarasy v centrách miest pri peších zónach?
Muselo by sa vytvoriť niečo, čo poznáme z Izraela alebo z niekdajšieho rozdeleného Berlína. Boli by kontrolné body a každý by sa podrobil detailnej prehliadke. Neviem si takéto obmedzenie predstaviť. Doteraz politici kričia, že nikto nás nedonúti, aby sme sa vzdali svojich hodnôt. Ale my sme sa už vzdali mnohých hodnôt, napríklad voľného pohybu. Nastupujeme do lietadla a už sme skontrolovaní niekoľkokrát a často dosť ponižujúcim spôsobom.
Čo môžu robiť tajné služby, keď ide často o osamelých vlkov alebo takých, ktorí neboli v centre pozornosti bezpečnostných zložiek?
Nedá sa 24 hodín denne, povedzme vo Francúzsku, monitorovať sedemtisíc ľudí. Musela by byť na takéhoto človeka nasadená sledka, museli by byť známe všetky jeho komunikačné prostriedky, ktoré používa, čo pri dnešných elektronických možnostiach je nepredstaviteľné. Pri sledovaní sa musia spravodajskí dôstojníci prestriedať, aby ich objekt, ktorý prešiel prípravným výcvikom mudžahedína, nezaregistroval. Čiže denne treba na jednu osobu počítať s 20 ľuďmi. Spravodajské služby však majú aj iné úlohy, takže je nemožné ustrážiť všetkých, ktorí sú uložení v databázach.
Teroristi si vyberajú ciele v západnej Európe. Prečo?
Ide o ľudí, ktorí v tých krajinách žijú, majú tam dostatočne silné zázemie. Navyše, je tam duchovné prostredie, ktoré ich formuje a má na nich výrazný vplyv. K tomu sa musí prirátať ďalší sociologický jav, že ide o druhú či tretiu generáciu. Jej otcovia, ktorí sa prisťahovali, však mali úplne iný vzťah k prijímacej krajine. Prichádzali z biednych podmienok, oceňovali, že mohli v novej domovine podnikať, slobodne dýchať a slušne žiť, a toto zabezpečiť aj potomkom. Ale tí, ktorí sa narodili v druhej či tretej generácii v bohatej západnej krajine, už toto porovnávanie nemajú. Už sú konfrontovaní len s bohatstvom západných štátov. Takže tých podmienok je viac, prečo sa terorizmus deje práve tam.Čo by znamenalo, keby teroristi udreli aj v strednej Európe?
Už som povedal, že ak sú splnené podmienky a máme na danom území človeka, ktorý je odhodlaný a zabezpečil si všetko potrebné, tak sa to stane. Teroristi, Severoafričania, si svojho času pripravovali jedného Slováka na budúceho mudžahedína. Lenže mu docvaklo, kam ho chcú tlačiť. Obrátil sa na naše bezpečnostné útvary, ktoré ho vysmiali. Keďže žil v Nemecku, žiadal ich, nech ho posunú Nemcom. Viem len, že v jedno ráno v Mníchove vtrhlo do štvrte, kde žil, miestne protiteroristické komando a on sa zdekoval. Keď sa večer vrátil, býval u Araba, vyhnali ho. Napriek tomu, že konvertoval, už mu nedôverovali. Odvtedy sa skrýva, neopováži sa vynoriť. Mal tam pritom legálnu živnosť. Takže tam mali zrazu človeka, ktorý im akoby padol do lona. Pre islamistický terorizmus je veľmi výhodné získať reprezentanta väčšinového obyvateľstva danej krajiny, pretože to bolí oveľa viac, ten šok je oveľa silnejší. Keď útok urobí moslim, tak sa to predpokladalo, ale keď ho urobí, povedzme, národnosťou Slovák, ktorý konvertoval k nim, je to strašný šok.
Má slovenská tajná služba ľudí, ktorí by sa vedeli včleniť do komunity, v ktorej sa môžu pohybovať osoby sympatizujúce s Islamským štátom?
Neviem a keby som to vedel, určite to neprezradím. Budem len odhadovať, že pravdepodobne nie a ak áno, tak skôr náhodou. Okolo roku 2002 sa takýto prípad vyskytol a tiež išlo o náhodu. V tichosti sa podarilo riziko v spolupráci s partnermi eliminovať. Išlo o skupinu, ktorá vyvíjala činnosť naznačujúcu prípravu nejakého teroristického útoku. Zhromažďovala dokumentáciu energetických uzlov, energetických zariadení vrátane jadrových elektrární. Týkalo sa to Slovenska, Maďarska, Česka, Rakúska. Bola tu akási logistická skupina.
Môže byť aj dnes Slovensko terčom teroristov?
Samozrejme, riziko nie je v takomto prípade nikdy nulové. Len čo sa podarí vytvoriť situáciu, že majú toho, kto by udrel a je dostatočne vybavený, tak to spravia. S Madridom, Londýnom, Bruselom, o Paríži nehovoriac, sa ráta. Ale Slovensko? Všetci si budú hlavy lámať, že prečo. No, lebo.