Prevod akcií pod ministerstvo zdravotníctva musí ešte schváliť vláda. Kúpele sú už roky v zlej ekonomickej kondícii. Vlani dosiahli stratu pol milióna eur, v roku 2012 im hrozila nútená správa. Rezort zdravotníctva plánuje zariadenie, ktoré slúži najmä pacientom s ochoreniami srdca, zachrániť. Sľubuje tiež zvýšenie kvality služieb. Akým spôsobom chce zlepšiť hospodárenie kúpeľov, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová nespresnila. „Otázky týkajúce sa investícií či manažmentu a kontrolných procesov kúpeľov budú definované v podnikateľskom a rozvojovom pláne kúpeľov,“ uviedla hovorkyňa.
Podľa výročnej správy kúpeľov väčšinovým akcionárom je štátna spoločnosť MH Manažment s podielom 72,54 percenta v hodnote 4,3 milióna eur. Zvyšok vlastní Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a vlani mala v kúpeľoch 11-percentný podiel aj firma KK Company niekdajšieho poslanca parlamentu Karola Konárika. Tie VšZP odkúpila tento rok v júni. „VšZP si uplatnila predkupné právo na akcie, cena za akciu bola 16,97 eura. Išlo celkovo o 32 408 akcií a spolu to bolo za 549 963,76 eura,“ povedala hovorkyňa VšZP Viktória Vasilenková.
Kúpele sú roky v strate. Z asi desiatich budov fungujú dve, zvyšné chátrajú. Zariadenie potrebuje investície. Riaditeľ kúpeľov Jozef Udič hovorí, že zlá ekonomická situácia sa ťahá od ich privatizácie, nepomohli ani dlhotrvajúce nezhody medzi majiteľmi a súdne spory. „Najvyšší prepad nastal v roku 2012, kedy sa strata vyšplhala do milióna eur,“ povedal Udič s tým, že on do spoločnosti nastúpil koncom roka 2012.
Vedenie kúpeľov podľa neho urobilo viaceré kroky na zastabilizovanie spoločnosti a v ďalších rokoch sa podarilo znížiť stratu na pol milióna eur. „Museli sme prehodnotiť viaceré zmluvy s dodávateľmi a s podporou majoritného akcionára sme navýšili základne imanie o milión eur, čo pomohlo zachrániť kúpele pred likvidáciou,“ doplnil. Najzávažnejšími faktormi, pre ktoré sa nedarí dostať podniku z červených čísiel, je podľa šéfa kúpeľov každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy, nárast miezd zdravotníckych pracovníkov aj znižovanie tržieb, zapríčinené poklesom klientov od VšZP, čo vedenie spoločnosti nevie ovplyvniť. „Zoberme si 460-tisícovú stratu z roku 2015, ak by sme mali tie isté administratívne podmienky aj v roku 2016, tak by sme boli na prevádzkovej nule. Ale išla hore minimálna mzda, nám to ročne urobilo 100-tisíc eur, VšZP znížila objednávky, a tak sa nám krátia aj tržby,“ doplnil. Udič tvrdí, že z 2 800 poistencov VšZP klesol ich počet za posledných šesť rokov na 1 800. Klesajúca klientela od VšZP im robí ročne výpadok 800-tisíc eur. Bez návštevníkov sa kúpele nepodarí pozdvihnúť. Situáciu preto zachraňujú samoplatcami, na rozsiahlejšie investície do kúpeľov to však nestačí.
Vedenie VšZP reagovalo, že poistenci si majú právo vybrať kúpeľné zariadenie a poisťovňa ho rešpektuje. „Vo všetkých prípadoch, keď si poistenci vybrali kúpele Sliač, VšZP ich výber akceptovala,“ povedala hovorkyňa poisťovne.
Pacienti majú z prevodu akcií obavu. Igor Chamilla, predseda pacientskej organizácie Kardioklub SK, ktorá združuje a pomáha ľuďom s ochoreniami srdca a ciev, považuje za veľkú škodu, že kúpele s takou jedinečnou vodou v Európe chátrajú. „Sme z toho smutní, keď sa na to pozeráme. Jednak je to chátrajúce zariadenie, druhá strana je, že poisťovne neodsúhlasujú kúpele všetkým poistencom, ktorí by to potrebovali, a tak sa nám len množia sťažnosti aj na kúpele, aj na poisťovne,“ povedal Chamilla.
Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková tvrdí, že je nevyhnutné radikálne riešenie a zmena na štátny podnik bez výrazných investícií kúpele Sliač nezachráni. „Z môjho pohľadu by bol najvhodnejší predaj investorovi, ktorý pozná problematiku liečebného kúpeľníctva a dokázal by kúpele Sliač v krátkom čase premeniť na moderný podnik a vrátiť mu jeho minulé významné postavenie medzi slovenskými kúpeľmi,“ povedala.
Sliačske zariadenie v období privatizácie podľa nej určite patrilo medzi päť najvýznamnejších slovenských kúpeľov. Zálešáková ďalej hovorí, že postprivatizačné problémy, súdne spory znamenali pre tieto kúpele katastrofu. „Prestali sa rozvíjať, postupne sa zatvárali jednotlivé kúpeľné domy, skončila detská kúpeľná starostlivosť, ubytovacie zariadenia nezodpovedajú súčasným štandardom a liečebné technické zariadenia roky čakajú na modernizáciu. Okrem toho neutešený stav znamenal aj odchod najlepších pracovníkov,“ skonštatovala s tým, že našťastie nezanikli. Pravdepodobne je to preto, že prírodný liečivý zdroj – termálna uhličitá voda a žriedlový plyn má vynikajúcu kvalitu a z tohto dôvodu mnohí pacienti prichádzali do kúpeľov. Zahraniční klienti sú však podľa Zálešákovej v súčasnosti minulosťou.
To, že ministerstvo je vlastníkom kúpeľov, nie je ojedinelý model. Zálešáková tvrdí, že dnes mu patria špecializovaný liečebný ústav Marína v Kováčovej a Slovthermae – Kúpele Diamant v Dudinciach, a tie určite nie sú na špičke v slovenskom kúpeľníctve. „Objektívne však musím povedať, že ich stav je podstatne lepší, ako je súčasný stav v Kúpeľoch Sliač,“ dodala.
Sliačske kúpele v roku 1995 sprivatizovala firma Corvas exministra zdravotníctva Viliama Soboňu (51 percent akcií). Po nástupe prvej Dzurindovej vlády Fond národného majetku odstúpil od privatizačnej zmluvy a akcie získal späť. Nasledoval kolotoč súdnych sporov. Posun nastal, keď Corvas rozhodnutím súdu z obchodného registra vymazali. Kabinet premiérky Ivety Radičovej mienil kúpele predať za zhruba 1,8 milióna eur. Vláda premiéra Roberta Fica však privatizáciu v roku 2012 zastavila.