Českí ochranári vo výzve zdôraznili, že slovenské národné parky sa dosiaľ orientovali takmer výlučne na horské oblasti, ale rovnaký štatút by si zaslúžilo aj povodie Dunaja. „Paradoxne neprezieravé a nešťastné je to najmä v súvislosti s absenciou národného parku, ktorý by zastrešil ochranu unikátnej prírody a krajiny slovenskej časti európskeho veľtoku Dunaja aj celého priľahlého Podunajska. Pritom podrobný návrh Národného parku Podunajsko je starý už viac ako 30 rokov. V druhej polovici 80. rokov 20. storočia sa dokonca uvažovalo o trilaterálnom národnom parku na tomto území. Táto idea sa čiastočne realizovala cestou národných parkov na Dunaji, rieke Dyje a Ipli v Rakúsku, Českej republike a Maďarsku – zostáva už len slovenská časť a vzájomné prepojenie existujúcich národných parkov,“ píšu ochranári vo výzve, pod ktorou sú podpísaní predseda organizácie Jiří Dlouhý a tajomníčka Eva Vavroušková. V závere dokumentu apelujú na slovenský envirorezort, aby sa k tejto výzve postavil proaktívne.
Hovorca zeleného rezortu Tomáš Ferenčák pre Pravdu potvrdil, že výzva na ministerstvo prišla v uplynulých dňoch. „V súčasnosti možno povedať, že ministerstvo sa témou Národného parku Podunajsko zaoberá a Štátna ochrana prírody SR si kladie za úlohu zozbierať podklady, na základe ktorých by bolo možné odborne vyhodnotiť prípadné riešenie v tejto oblasti,“ povedal hovorca.
Foto: Andrej Barát, Pravda
„Treba si uvedomiť, že ani medzi odborníkmi v ochranárskej obci nepanuje jednoznačný názor, a preto je predčasné tému bližšie komentovať. Za rezort možno povedať, že ministerstvo preferuje komplexný prístup k ochrane prírody na Slovensku a rado by túto tému vnímalo v odbornej rovine a v kontexte všetkých chránených území na Slovensku,“ dodal Ferenčák.
Rovnakú výzvu adresovali ministrovi minulý rok aj členovia Slovenského ochranárskeho snemu. Najskôr sa naňho obrátili 22. apríla na Deň Zeme. Ochranári vtedy obkolesili Ostrov Sihoť živou reťazou a oblasť vyhlásili za územie chránené občanmi. Ministra žiadali, aby Národný park Podunajsko vznikol počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. To trvalo v druhej polovici roku 2016. Koncom novembra mu žiadosť zopakovali. Do konca predsedníctva sa však národný park realitou nestal a je otázkou, či sa tak v blízkej budúcnosti vôbec stane.
Predsedu Slovenského ochranárskeho snemu, ekológa a dlhoročného vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied Mikuláša Hubu výzva kolegov z Českej republiky potešila. Podľa jeho slov by malo ministerstvo iniciovať širšiu diskusiu na túto tému. „Vznik národného parku podporuje Bratislavský kraj, príslušné mestské časti, Slovenská akadémia vied, mnohí ochranári a odborníci… Faktom je, že v nížinnom priestore na Slovensku nemáme žiadny národný park, na rozdiel od okolitých krajín. Na Dunaji sme – takmer od prameňa po ústie – jediný chýbajúci článok. Je to pre nás medzinárodná hanba,“ povedal Huba pre Pravdu.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Podľa neho je absurdné, že na rakúskej strane národný park vyhlásený je, no na hraniciach sa končí, a hoci ide o rovnakú prírodu významnej hodnoty, slovenská strana už národným parkom nie je. „Hovorí sa o hendikepe, že je to aj na území hlavného mesta, čo je netradičné. No ja v tom vidím, naopak, veľkú výhodu, pretože národný park neslúži len na ochranu prírody, ale aj na akúsi ekologickú výchovu a vzdelávanie, a to najmä mladých ľudí. Národné parky vo svete, ale aj v susednom Rakúsku či Česku, v tomto smere plnia vynikajúcu úlohu,“ myslí si ochranár.
Ako dodal, mnohé časti tejto oblasti už spadajú pod vysoké stupne ochrany, zámerom preto nie je túto ochranu ešte zvyšovať. „Obavy, že by sa zvýšila ochrana, a tým sa znemožnila účasť verejnosti alebo možnosť využívať priestor na rekreačné účely, sú zbytočné. Stupeň ochrany by tak reálne nebolo potrebné zvyšovať, len by nad tým celým vznikla akási "strecha“, organizačná aj právna," doplnil Huba.
Snahy o vytvorenie Národného parku Podunajsko siahajú do roku 1986. V súčasnosti existuje viacero názorov na to, ako by mal park vyzerať. Podľa jedného by sa mal rozprestierať na ploche približne 8 000 hektárov a siahal by od Vysokej na Morave po Dunajské luhy. Podľa iného by mal park rozlohu až 25-tisíc hektárov a zasahoval by na územia Trnavského, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. Jednotné nie sú ani názory na to, ako by k vyhláseniu malo dôjsť. Niektoré hovoria o postupnom vyhlasovaní národného parku po etapách, iné o vyhlásení národného parku naraz na celom území. Keďže ide zatiaľ o teoretickú rovinu, oficiálne hranice tejto oblasti vytýčené nie sú.
Cieľ je však jasný, ochranárom ide o zachovanie a rozširovanie biotopov unikátnych lužných lesov, ktoré sa rozkladajú pozdĺž toku Dunaja. V okolí Bratislavy sú už dnes viaceré oblasti vysoko chránené. Je to napríklad Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, Chránený areál Sihoť či Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla.