Fico si uctil pamiatku Alexandra Dubčeka

„Každý rok v tomto čase prichádzam na hrob človeka, Alexandra Dubčeka, ktorý zohrával dôležitú úlohu, a kladiem kyticu, lebo to považujem za najvhodnejší spôsob pripomenutia si toho, čo sa 21. augusta 1968 stalo. Zaplatili sme veľkú daň za to, čo sa dialo, pokiaľ ide o normalizáciu v 70. rokoch. Je to pre nás obrovské ponaučenie, že sú veci, ktoré sú pre rozvoj krajiny neuveriteľne dôležité. Je to predovšetkým otázka elementárnej slobody a demokracie," povedal predseda vlády.

Premiéra veľmi teší, že dnes je Slovenská republika vnímaná ako krajina, kde sú dodržiavané základné slobody. „Slovensko sa považuje za slobodnú krajinu. Máme živý demokratický politický systém založený na fungovaní viacerých politických strán. Budem robiť všetko pre to, na rozdiel od iných krajín, aby tieto elementárne hodnoty, ktoré máme, boli naďalej rozvíjané. Neexistuje žiadna tendencia, ktorá by mala potláčať to, čo sme za posledné roky dosiahli," dodal Fico a pripomenul, že je škoda, že Alexander Dubček nemal možnosť so svojimi kolegami, ktorí videli inú perspektívu vtedajšieho Československa, pokračovať vo svojich víziách. „Ale táká je doba, taká je história," poznamenal. Dnes je podľa predsedu vlády Slovensko vnímané ako krajina slobodná, demokratická a bezpečná a je rád, že sme sa po roku 1989 na túto cestu vydali.

Žitňanská: Za demokraciu stále treba bojovať, nie je zadarmo

Za slobodu a demokraciu treba stále bojovať, pretože nie sú zadarmo a nie sú samozrejmosť. „To isté sa stalo aj pred 49 rokmi, že sme mali nádej na slobodnejší a demokratickejší svet. O túto nádej sme veľmi rýchlo prišli. Dnes asi tá hrozba nespočíva v tankoch, ale keď sa pozrieme na sociálne siete, tak vidíme, že mladá generácia si hrozby mnohokrát neuvedomuje,“ povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pri pamätnej tabuli venovanej Petrovi Legnerovi, jednej z obetí vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na budove starej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Veniec k pamätnej tabuli položila spolu s poslancami NR SR za Most-Híd Františkom Šebejom a Petrom Kresákom.

Často práve na sociálnych sieťach zaznievajú hlasy, ktoré útočia na Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu, a spojencov Slovenska nazývajú okupantmi. Ako vysvetlil predseda Zahraničného výboru NR SR Šebej, táto optika je „idiotská a slepá k histórii“. Šebej ďalej pripomenul, že 21. augusta 1968 sem vtrhlo takmer pol milióna vojakov, väčšinou ruských, a obsadili krajinu.

„Zadusili akúkoľvek snahu o demokraciu a slobodu na ďalších 22 rokov. Ako tento skutok súvisí s Alianciou? Niekto nás obsadzuje, niekto sem vtrhol? Čo sú to za nezmysly?“ týmito slovami reagoval poslanec na prirovnávanie NATO k okupantom z roku 1968.

Šebej ďalej pripomenul slová ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý sa vyjadril, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou tragédiou 20. storočia a prihlásil sa k celej temnej histórii – nielen okupácii Československa, ale aj Fínska či pobaltských krajín. Okrem toho Šebej skonštatoval, že na pamätnej tabuli na budove pošty je napísané, že Peter Legner tragicky zahynul.

„Nezahynul tragicky, jeho zabili okupanti a my doteraz nemáme odvahu pomenovať veci tými správnymi menami,“ vyhlásil poslanec. Na otázku, či si myslí, že Slovensko niekedy uvidí pozývací list napísaný sovietskemu vedeniu, Šebej povedal, že ho nepotrebujeme vidieť, aby sme rozumeli histórii. „My, moja generácia, sme tie tanky videli,“ dodal František Šebej.