Francúzsko a Slovensko sa chcú chrániť pred lacnou pracovnou silou z cudziny

Premiéri Rakúska, Slovenska a Česka budú s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom podvečer v Salzburgu rokovať o dohode o ochrane platov. Slovensko aj Francúzsko zrejme podporia návrh európskej smernice, podľa ktorej cudzinci nebudú môcť pracovať za menej, ako je minimálna mzda v krajine.

23.08.2017 12:00 , aktualizované: 12:45
macron fico Foto: ,
Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vľavo), slovenský premiér Robert Fico a predseda českej vlády Bohuslav Sobotka. (Achívna snímka zo summitu V4 v júni 2017).
debata (51)

Európsku smernicu prerokovala „per rollam“, teda bez osobného stretnutia, aj vláda. Podporili ju všetky koaličné strany vrátane SNS a dali mandát premiérovi Ficovi, aby o nej rokoval s francúzskym prezidentom.

Očakáva sa, že Slovensko spraví ústupok, keďže zástupcovia dopravcov tvrdia, že slovenským kamionistom idúcim cez Francúzsko si vraj nemôžu dovoliť vyplácať francúzsku minimálnu mzdu 9,76 eura za hodinu. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok však spresňuje, že Slovensko sa spolu s Českom, Poľskom a Maďarskom snaží o to, aby oblasť dopravy zo smernice bola vyňatá, ale aj aby smernica začala platiť neskôr ako len o dva roky.

„Musíme sa pozerať pravde do očí a tá je taká, že my už smernicu nebudeme pravdepodobne vedieť zablokovať. Môžeme byť prehlasovaní,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. (Viac v článku V smernici o vysielaných pracovníkoch chce Slovensko kompromis.)

Ani cudzinci u nás by nemali pracovať za nižšiu mzdu

Na druhej strane Slovensko chce zase podľa premiéra Roberta Fica zakotviť do Zákonníka práce zákaz sociálneho dumpingu, aby cudzinci nepracovali na rovnakých pozíciách za nižšie platy ako Slováci.

Macron už pred nástupom do prezidentského úradu sľuboval voličom, že obmedzí to, aby cudzinci brali pracovné miesta Francúzom. Očakáva sa, že Francúzsko zase podporí snahu Slovenska zostať v jadre Európskej únie. Po roku 2020 sa má vytvoriť tvrdé jadro a kto v ňom ostane, bude môcť čerpať väčší objem eurofondov.

Problémom krajín EÚ je prehrievanie trhu práce. „Pre nedostatok pracovníkov sme pod tlakom na otvorenie slovenského trhu práce Ukrajincom, Srbom, Vietnamcom. Nemôžeme ale dovoliť, aby cudzinci pracovali za výrazne nižšie mzdy ako Slováci,“ povedal Fico. Už dnes cudzinci v domácej ekonomike nemôžu pracovať za menej ako minimálny plat. Za najnižšiu mzdu vo výške 435 eur v hrubom aktuálne pracuje viac ako 100-tisíc ľudí.

Odbory presadzujú zákaz sociálneho dumpingu

„Priamo v domácich firmách ľudia z cudziny najčastejšie pracujú ako agentúrni zamestnanci. V porovnaní s kmeňovými pracovníkmi nemajú nárok na nadtarifnú zložku mzdy a ich platy sú bežne aj o 30 percent nižšie. My preto podporujeme zákaz sociálneho dumpingu,“ povedal šéf Odborového zväzu Kovo Emil Machyna. Podľa neho majú nižšie mzdy cudzincov ekonomický zmysel len počas ich zaúčania do pracovného pomeru. „No potom, keď podávajú rovnaký pracovný výkon ako Slováci, musia robiť aj za rovnaké mzdy. V opačnom prípade na Slovensku nikdy nepríde k rýchlejšiemu rastu platov,“ dodal Machyna.

Na druhej strane podobné obavy majú vyspelejšie krajiny EÚ z lacnejších pracovníkov zo Slovenska. „Za posledný rok sa znížila mzda slovenských pracovníkov vyslaných do krajín Európskej únie. To znamená, že hlavne veľké firmy sa o dosiahnutý zisk nepodelili so svojimi zamestnancami, a to nás vedie k zmene postoja. Odteraz aj my podporujeme, aby naši vyslaní zamestnanci boli počas práce v zahraničí, odmeňovaní minimálne na základe minimálnej mzdy jednotlivých krajín Európskej únie,“ povedal minister práce Ján Richter. Jedinou slovenskou podmienkou je, aby do celkovej mzdy vyslaných zamestnancov započítavali aj diéty.

Francúzsko ako spojenec v jadre EÚ

Očakáva sa, že Francúzsko podporí na oplátku snahy Slovenska byť v budúcnosti v jadre EÚ. Slovensko sa snaží splniť podmienky, aby sa dostalo do elitného klubu a aj preto sa má naďalej znižovať deficit verejných financií až na nulu. „Bez toho by sa nám rozsypali verejné financie, a to by bola cesta ku Grécku a nie k Francúzsku a Nemecku,“ povedal včera Fico. Slovenský deficit verejných financií bol vlani 1,7 percenta HDP a na nulu sa má dostať v roku 2019. Na porovnanie, Francúzsko má vyšší deficit aj dlh, ale o tom, že by nemalo byť v jadre EÚ, nikto nepochybuje, keďže európsku politiku formujú najmä ekonomicky silnejšie krajiny. Aktuálne sa francúzsky minister financií zaviazal stlačiť deficit pod 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), či to však aj naplní, je nateraz otázne. Odborári tvrdia, že v prípade vyriešenia sociálneho platového dumpingu nič nebráni v raste platov. Slovenská ekonomika aktuálne šliape na plné obrátky a na nadštandardný rast platov sa môžu tešiť napríklad zamestnanci priemyslu. „V tomto roku očakávame rast na úrovni 4 až 4,5 percenta medziročne, v budúcom roku na úrovni 4,3 až 4,8 percenta medziročne,“ povedala Jana Mesárová, okresná manažérka personálnej agentúry Wincott People. Firmy si takýto rast platov môžu dovoliť na základe vyšších ziskov aj produktivity práce.

Priemyselná výroba dala v 1. štvrťroku 2017 na Slovensku prácu 620-tisíc ľuďom. V prvých troch mesiacoch tohto roku zároveň tržby domácich priemyselných podnikov dosiahli takmer 19,7 miliardy eur. Pred príchodom krízy, konkrétne v 1. štvrťroku 2008, pracovalo v slovenskej priemyselnej výrobe až 638-tisíc ľudí a tržby skončili na hodnote „len“ 15,3 miliardy eur. Domáce podniky tak dnes dokážu s menším počtom zamestnancov zarobiť oveľa viac ako v minulosti a majú priestor aj na razantnejšie zvyšovanie miezd.

Macron môže lobovať za trnavský PSA

Zahraniční investori na Slovensku vrátane francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën, ktorá pôsobí v Trnave, tlačia na slovenskú vládu, aby trh práce ešte viac otvorila pre cudzincov. Aj o tejto otázke budú dnes možno rokovať Macron a Fico. Západ Slovenska trpí nedostatkom zamestnancov a firmy už nahlásili na slovenské úrady práce viac ako 70-tisíc voľných pracovných miest. Štát sa preto rozhodol sezónny trh práce otvoriť pre ľudí žijúcich mimo krajín Európskej únie. Ministerstvo práce od polovice júna pomocou vyhlášky stanovilo zoznam sezónnych zamestnaní. Vďaka nemu môžu domáce firmy ľahšie zamestnať cudzincov v poľnohospodár­stve, lesníctve, rybolove, priemyselnej výrobe, stavebníctve, ubytovacích a stravovacích službách.

"Firmy do informačných systémov úradov práce nahlásia voľné pracovné miesta vhodné pre cudzincov. Úrady práce majú následne 15 dní na to, aby sa danú pracovnú pozíciu pokúsili obsadiť evidovanými nezamestnanými a ak sa to nepodarí, môžu firmy zamestnať aj cudzincov,“ povedal Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Po splnení podmienok sa ľudia z takzvaných tretích krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie môžu na Slovensku zamestnať na 180 dní počas najbližších 12 mesiacov. Cudzincov na Slovenku aktuálne pracuje niečo nad 43-tisíc a po započítaní domácich ľudí pritom celkom pracuje na Slovensku celkovo viac ako 2,5 milióna zamestnancov.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #Emmanuel Macron #jadro EÚ #dohoda o ochrane platov #sociálny dumping