Pridrahé prieťahy. Súdy ‚darujú’ ľuďom státisíce

Na závažnosť problému dlhodobo upozorňujú Ústavný súd aj Generálna prokuratúra. Pre ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (Most-Híd) sú súdne prieťahy stredobodom pozornosti, podľa predsedníčky Súdnej rady Lenky Praženkovej sa však bleskové zlepšenie očakávať nedá.

Sťažnosti na rýchlosť súdnych konaní tvoria už tradične najpočetnejšiu agendu Ústavného súdu. Ten len za prvý polrok uznal až 161 prípadov porušenia ústavou garantovaného práva na primeranú dĺžku konaní, hoci za celý vlaňajšok bolo „zbytočných“ prieťahov dovedna 263.

Okresný súd v Žiline má na konte dve najvyššie finančné odškodnenia za spory, ktorých verdiktov sa ich aktéri reálne ani nemuseli dožiť – 25-tisíc eur za 23-ročné „naťahovačky“ a 13-tisíc eur za 20 rokov trvania kauzy. „Najpomalšiu“ trojicu prípadov uzatvára kauza Okresného súdu v Košiciach, kedy išlo o vyše 12-ročnú tortúru.

Slovenským súdom podľa posledných prieskumov nedôveruje 60 percent ľudí a podľa štyroch pätín z nich tomu neprospieva práve často neúnosná dĺžka konaní. Podľa hodnotení Európskej komisie patríme už dlhodobo medzi krajiny s najdlhším trvaním občianskych a obchodných sporov, niekam hlboko pod priemer EÚ.

Na otázku, kto nesie za tento stav primárnu zodpovednosť, nepriamo odpovedala predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Podľa nej „priznanie finančného zadosťučinenia nemožno chápať ako rozhodnutie v merite veci, ale ako určitú formu kompenzácie za zlyhania štátnych orgánov spočívajúce v porušení predmetných článkov ústavy pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov“.

V rezorte spravodlivosti preto súdne konania s dlhodobými prieťahmi „sledujú“. Ako príklad zvyšovania efektívnosti uvádzajú predovšetkým vytvorenie nového exekučného súdu v Banskej Bystrici.

„Všetky opatrenia, ktoré od začiatku tejto vlády robíme, smerujú k tomu, aby sme vytvorili podmienky pre lepšie fungovanie justície. Táto téma je stredobodom našej pozornosti,“ tvrdí ministerka Žitňanská a poukazuje na dohodu s predsedami súdov, ktorí jej majú pravidelne podávať správy o vývojoch prípadov – i priamo upozorňovať na kolegov, ktorí „radi zdržujú“.

Súdna rada prízvukuje, že riešenie pálčivého problému prieťahov v konaniach si vyžaduje súčinnosť so zákonodarnou mocou. „Ide najmä o nevyhnutné navýšenie počtu sudcov na najzaťaženejších súdoch, stabilizáciu súdnej administratívy a v neposlednom rade aj ich funkčnú informatizáciu. Faktom ale je, že tieto požiadavky nie sú v žiadnom prípade napĺňané v takej miere, aby boli spôsobilé zásadnejšie zlepšiť situáciu,“ vysvetľuje jej šéfka Praženková.

Zbytočné naťahovania súdov podľa Praženkovej výrazným spôsobom negatívne ovplyvňujú dôveryhodnosť slovenskej justície na Slovensku. Preto sa im chce osobitne venovať. „V oblasti informatizácie sa javí, že niektoré projekty zatiaľ administratívu skôr zahlcujú, ako by napomáhali jej plynulosti,“ dodáva.

S týmto dlhodobým problémom by mohla pomôcť aj analýza efektívnosti a kvality slovenského súdnictva, ktorá stála 700-tisíc eur. Má priniesť aj odporúčania na riešenie konkrétnych patálií justície. Rada Európy už rezortu odovzdala prvú správu expertnej skupiny.

„Máme k dispozícii materiál, ktorý sa prekladá a následne bude rozoslaný ďalej. Vzniknú komentáre a pripomienky. Až na základe toho vznikne finálna verzia. Samozrejme, v momente, keď ju budeme mať, výsledky určite odprezentujeme,“ informoval hovorca Peter Bubla.

Prieťahy chcel vyriešiť každý, no je to zložité

Záujem o zrýchlenie súdov deklaruje aj Generálna prokuratúra. Po podaní obžaloby je podľa nej konanie ovplyvnené postojom jednotlivých strán, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov i svedkov.

Keďže povinnosť skončiť vec v primeranej lehote leží výlučne na bedrách súdov, samotná prokuratúra dĺžku konania zásadným spôsobom ovplyvniť nemôže. Prokurátor je pred súdom iba jednou zo strán, ale na zrýchlenie procesu môže využiť možnosť podania sťažnosti pre nečinnosť.

Túto sťažnosť podáva v súlade s opatrením generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára z decembra 2013, a to v prípade, ak súd nevykonal pri obžalobe za prečin žiadny úkon viac ako šesť mesiacov alebo pri obžalobe za zločin nevykonal žiadny úkon viac ako rok.

Aj vďaka tomu podali prokurátori pre prieťahy v súdnych konaniach v prvej polovici tohto roka „len“ 89 sťažností, čo sa javí ako progres. Vlani ich totiž bolo 243.

„Mojím primárnym cieľom bola snaha, aby prokuratúra prispela v rámci svojich možností k zrýchleniu súdnych konaní a aby sa občania domohli spravodlivosti v čo najkratšom možnom čase. Som rád, že tieto ciele sa začínajú pomaly napĺňať, o čom niet pochybností,“ uviedol Čižnár.

Právnik z organizácie Via Iuris Peter Wilfling hovorí, že vysporiadanie sa so súdnymi prieťahmi síce považoval za jednu z najväčších priorít azda každý doterajší minister spravodlivosti, no nikomu sa ju nepodarilo vyriešiť. Nájsť riešenie je totiž z dlhodobého hľadiska ťažké.

„Je to zložité. Prieťahy vo všeobecnosti treba riešiť kombináciou rôznych opatrení. Napríklad prijatím väčšieho počtu pomocných pracovníkov a zvýšením ich platov, náborom väčšieho počtu sudcov alebo zefektívnením manažmentu súdov a deľbou práce na súdoch. Jednoznačný recept však neexistuje,“ myslí si Wilfling. „K skracovaniu konaní sa dá dospieť postupne, pomalými krokmi, ale je to nadlho,“ dopĺňa.