Ochranári by nový útvar privítali, podľa experta z ministerstva vnútra však pripravované zbrane proti envirokriminalite zatiaľ nemajú jasné kontúry.
Podľa Generálnej prokuratúry bolo vlani pre trestné činy proti životnému prostrediu stíhaných 302 osôb. Skutočnosť je však ešte oveľa horšia. „Evidenčné údaje nezodpovedajú reálnemu stavu kriminality. Dlhodobo na to poukazujeme a navrhujeme rôzne opatrenia,“ informovala jej hovorkyňa Andrea Predajňová.
Jedným z prvých, no pomerne kľúčových krokov má byť vytvorenie špecializovaného policajného orgánu – prírodnej polície. Venovala by sa odhaľovaniu a trestaniu páchateľov, ktorí sa nejakým spôsobom previnia voči prírode.
Vznikne alebo nie?
Vláda dala už takmer pred rokom ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer) za úlohu vypracovať opatrenia na zriadenie prírodnej polície tak, aby mohla začať fungovať od roku 2018.
Zatiaľ však nie je isté, či sa tak aj naozaj stane. Expert rezortu vnútra na boj s envirokriminalitou Mário Kern pre denník Pravda vysvetlil, že neexistuje žiadny záväzný dokument, ktorý by niekomu ukladal povinnosť vytvoriť novú službu polície.
Trestné činy proti životnému prostrediu
| Rok | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 |
| Počet evidovaných trestných činov | 2 085 | 1 624 | 1 700 | 1 533 | 1 544 | 1 573 |
| Objasnené trestné činy | 1 489 | 1 135 | 1 224 | 1 038 | 1 094 | 982 |
| Objasnenosť (v %) | 71,4 | 69,9 | 72,0 | 67,7 | 70,9 | 62,4 |
Zdroj: Prezídium Policajného zboru SR
Ako zdôraznil, vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala podporiť vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality. Ministerstvo má túto úlohu splniť do 31. decembra 2018, policajné prezídium mu návrh, ako aj alternatívne riešenia predloží do konca tohto roka. Či sa medzi nimi spomína aj existencia samostatného policajného útvaru, Kern nekonkretizoval.
„K dnešnému dňu nie je možné uviesť, v akých počtoch a v akej konkrétnej podobe to bude fungovať. Otázka riadenia tejto zložky bude závisieť od organizačnej štruktúry a rozhodnutia príslušných nadriadených,“ povedal odborník.
Ochranári ju vítajú
Polícia vlani evidovala 808 prípadov krádeže dreva. Išlo zároveň o najčastejší trestný čin proti prírode, ktorého sa páchatelia na Slovensku dopúšťali. Podľa Trestného zákona zaň hrozí až dvojročné väzenie.
Podľa Kerna je však dôležité uvedomiť si, že oveľa väčšie nebezpečenstvo striehne pri iných, menej častých činoch. „Našou prioritou je boj s medzinárodnými a organizovanými formami environmentálnej trestnej činnosti. Tie sa objavujú najmä v oblasti nelegálneho nakladania s odpadmi či obchodu s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov,“ doplnil Kern.
Objasnenosť tzv. enviroprehreškov sa za posledných šesť rokov na Slovensku pohybovala okolo hranice 70 percent, naposledy toto číslo mierne pokleslo na 62,4 percenta. Z 1 573 trestných činov bolo objasnených 982. Zriadenie nového policajného útvaru by podľa Kerna v znižovaní počtu takýchto trestných činov pomohlo.
Envirokriminalita na Slovensku v roku 2016
- Za trestné činy proti životnému prostrediu bolo stíhaných 302 osôb.
- 185 osôb bolo obžalovaných a 192 odsúdených.
- 42 trestných vecí bolo ukončených dohodou o vine a treste, 57 podmienečným zastavením stíhania a 10 zmierom.
- Najviac osôb bolo stíhaných pre pytliactvo – 209.
- Pre porušovanie ochrany rastlín a živočíchov bolo stíhaných 65 osôb.
- Pre porušovanie ochrany stromov a krov bolo stíhaných 19 ľudí.
- Pre neoprávnené nakladanie s odpadmi bolo stíhaných šesť osôb.
Zdroj: Generálna prokuratúra SR
„Toto riešenie sa osvedčuje vo viacerých krajinách západnej Európy. Hlavným problémom pri ochrane životného prostredia je dnes to, že doteraz používané prostriedky správneho práva absolútne zlyhávajú. V praxi to znamená, že porušovatelia zákonov poznajú obmedzené možnosti okresných úradov a pri svojich aktivitách si stále viac trúfajú,“ dodal Kern.
Prírodnú políciu by ocenila aj riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková. Podľa nej nie je verejnosť k otázke envirokriminality vôbec ľahostajná, no často naráža na zložitú byrokraciu, ignoráciu zo strany kompetentných orgánov alebo nevymožiteľnosť práva.
„Zriadenie prírodnej polície považujeme za nevyhnutné, pretože riešenie trestných činov proti životnému prostrediu je stále na okraji spoločenského záujmu. Súčasná evidencia nezodpovedá skutočnému stavu tohto typu kriminality. Je toho oveľa viac,“ poznamenala Kohutková.
Policajné školenia
Vytvorenie špecializovaného policajného orgánu si bude podľa Kohutkovej vyžadovať prítomnosť odborníkov, ktorí danej problematike rozumejú a budú aktívni aj v teréne. „Mohlo by to prispieť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu riešeniu problémov životného prostredia,“ podotkla.
S odborníkmi v tíme prírodnej polície ráta aj Generálna prokuratúra. Podľa nej pôsobia od roku 2008 vo všetkých jej štruktúrach špecialisti na trestné činy proti životnému prostrediu, špecializovať na tento typ kriminality by sa preto mali aj policajti. Podľa Kerna už časť mužov zákona rôzne formy takéhoto typu vzdelávania absolvovala. „Ide približne o stovku policajtov,“ uzavrel.