Povstanie malo svojich rómskych hrdinov

, 29.08.2017 10:00
potomkovia
Potomkovia zavraždených Rómov z Dúbrav Imrich Berky (vľavo) a Pavel Klinec. Vpravo pamätná tabuľa obetí v Dúbravách. Autor:

Jozef Klinec-Bimbó z Dúbrav zasvätil svoj život hudbe. Vynikajúci rómsky primáš nezaváhal ani chvíľu, keď bolo treba pomôcť partizánom po potlačení Slovenského národného povstania.

Jozef Klinec-Bimbó z Dúbrav zasvätil svoj život hudbe. Vynikajúci rómsky primáš nezaváhal ani chvíľu, keď bolo treba pomôcť partizánom po potlačení Slovenského národného povstania.

Zaplatil za to krutú daň. Zomrel a nemeckí nacisti vyvraždili takmer celú jeho rodinu. Klinec bol jedným z mnohých slovenských Rómov, ktorí sa zapojili do boja proti fašizmu.

Začiatkom decembra 1944 u nich na dvere zaklopali unavení a vyhladovaní partizáni. Rodina ich prijala, nechala zohriať sa, nachovala a nabalila niečo aj pre kamarátov v horách. Sotva tušila, že nasledujúce ráno sa prebudí do pekla. Rómsku osadu v Dúbravách obkľúčilo osem esesákov. Bez vysvetlenia zobrali všetkých Klincovcov starších ako 14 rokov.

Pätnásť rómskych mužov a mládencov odviedli do Detvy. Bolo jasné, že ich niekto udal. Zatvorili ich do miestnej synagógy a neskôr zavraždili na židovskom cintoríne vo Zvolene.

Mnohí Rómovia sa do Povstania zapojili hneď po jeho vypuknutí a narukovali do povstaleckej armády. Po potlačení SNP zostali v horách ako partizáni, napríklad spomenutí Klincovci z Dúbrav či Berkyovci z Detvy, Očovej a Hriňovej.

"Podieľali sa na viacerých záškodníckych akciách proti fašistom. Jednou z nich bolo vyhodenie nemeckého nákladného vlaku medzi Detvou a Stožkom 23. novembra 1944. Zúčastnili sa na nej aj štyria rómski partizáni z Dúbrav a dvaja z Detvy.

Na druhý deň obsadili nemeckí nacisti a slovenskí gardisti rómsku kolóniu Pastovník. Zajali štyroch miestnych a popravili ich," približuje historička Zuzana Kumanová z Občianskeho združenia Minorita, ktoré sa venuje novodobým rómskym dejinám na Slovensku.

Facunove husárske kúsky

Prefíkanosť a umnosť Antona Facunu nedala nemeckým nacistom spávať. Dokonca vraj za jeho dolapenie vypísali finančnú odmenu. Rómsky rodák zo Sklabine ako sprievodca na povstaleckom území im údajne vystrájal také kúsky, že sa o nich šírili legendy.

Do slovenskej armády nastúpil v októbri 1941. Slúžil v ružomberskom delostreleckom pluku, s ktorým sa zúčastnil aj bojov na východnom fronte. V decembri 1943 sa vrátil na Slovensko, kde ho čoskoro pridelili k technickej brigáde do Talianska.

„Prebehol tam k partizánskej skupine Rinoldo, ktorá operovala v oblasti Perugie. K československej vojenskej misii v Ríme sa prihlásil v apríli 1944. Odtiaľ sa ako tlmočník s americkou výsadkárskou jednotkou dostal na povstalecké územie. Zaradili ho do skupiny Day, kde pôsobil ako sprievodca a pomocník pod krycím menom Anton Novák,“ opisuje Kumanová.

Po vojne sa Facuna dočkal československej medaily za účasť v SNP, dokonca aj uznania od americkej vlády. Prišiel však február 1948, keď sa k moci dostala komunistická strana, a s ním aj zlé časy pre vojakov západného odboja.

Ocenenie doma i v zahraničí

Imrich Horváth bol vojnový hrdina. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničnom odboji, za čo dostal viacero vyznamenaní i v cudzine. Pochádzal z obce Seňa pri Košiciach. Toto územie bolo po Viedenskej arbitráži pripojené k Maďarsku, a tak narukoval ako vojak v zálohe do maďarskej armády. Koncom roka 1943 sa pripojil k československým vojakom v Sovietskom zväze.

O jeho oddanosti Slovensku a odhodlaní brániť ho pred fašistami svedčia viaceré jeho skutky. Zúčastnil sa Karpatsko-duklianskej operácie, bojoval pri oslobodzovaní obce Kriváň, kde ho nemeckí vojaci postrelili a zajali.

Tak ako ďalších vojnových zajatcov ho deportovali do nacistického lágra. Tam sa dočkal oslobodenia. Po vojne, v septembri 1945, sa pridal k strážnemu práporu Správy Spojených národov pre hospodársku pomoc a obnovu.

„Zo svedeckých výpovedí pamätníkov spred viac ako pätnástich rokov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu a SNP, existujú dokonca dôveryhodné informácie o samostatnej rómskej partizánskej skupine. Mal ju viesť partizán Oračko, ktorý pochádzal z Chmeľova. Jeho skupina mala operovať v okolí tejto obce,“ pridáva Kumanová.

Nevinní proti fašistom

Po vypuknutí SNP vstúpili na územie Slovenska rôzne zložky nemeckej brannej a represívnej moci. Najviac boli postihnuté povstalecké územia, najmä okolie Hnúšte, Tisovca, Banskej Bystrice, Horehronie, okolie Zvolena, Detvy, Lovinobane, Žiaru nad Hronom, Kremnice až po Turiec, ale tiež Považie.

Po potlačení Povstania a obsadení slovenského územia nacistickou armádou za napomáhanie partizánom, dokonca len za podozrenie z takejto pomoci prichádzali kruté tresty.

Obyčajných bezbranných ľudí, vrátane Rómov, vyvraždili nemeckí nacisti a slovenskí gardisti priamo v ich obciach a dedinách, alebo ich deportovali na popraviská.

Napríklad do Nemeckej, kde ich strieľali a zhadzovali do horiacej pece v tamojšej vápenke, či do Kremničky, kde v masových hroboch po vojne objavili 747 zavraždených ľudí i detí. Najmladšia obeť mala dva týždne, najstaršia 84 rokov.

"Téma účasti Rómov v partizánskom hnutí a odboji nebola dosiaľ dostatočne spracovaná a vyžadovala by si hlbší archívny výskum. Akoby zostávala stále na okraji záujmu historikov. A pritom práve spoločný boj za slobodu je to, čo nás spája a čo formuje našu históriu.

To, že Rómovia boli obeťami rasovo motivovaných perzekúcií počas druhej svetovej vojny, je známe. To, že sa však zúčastnili aj na odboji a pomáhali partizánskemu hnutiu, je zatiaľ neodhalená súčasť našich dejín," uzatvára Kumanová.

V pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici vlani pribudla pamätná tabuľka, ktorá pripomína účasť Rómov v SNP.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rómovia #Slovenské národné povstanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku