Akí sú naši žiaci, čo sa týka ich tolerancie a úcty k ľudským právam?
Štátna školská inšpekcia sa zaoberá tým, nakoľko sú postoje žiakov v súlade alebo v protiklade so základnými právami a slobodami, ktoré tvoria základ liberálnej demokracie a sú zakotvené v ústave.
Výsledky skúmania postojov žiakov povedzme k menšinám rôzneho druhu, k demokracii alebo k členstvu Slovenska k Európskej únii neponúkajú žiadny dôvod na optimizmus. Stručne by som to vyjadrila asi tak, že napriek tomu, že naša krajina je jednou z najotvorenejších ekonomík únie, mentálne patrí ešte stále k tým, ktoré sú zahľadené do seba.
Na Slovensku existujú akoby dva svety. Najtolerantnejšie postoje k minoritám prejavovali žiaci Bratislavského a Trnavského kraja, zatiaľ čo žiaci ostatných krajov mali k menšinám omnoho negatívnejšie postoje. Možno by stálo za úvahu zistiť, ktoré faktory stoja za týmito regionálnymi rozdielmi.
Ekonomická výkonnosť kraja to nevyhnutne nemusí byť, keďže postoje žiakov Trenčianskeho kraja sú odlišné od postojov žiakov dvoch krajov, ktoré patria takisto k ekonomicky úspešným.
Objavujú sa prípady, keď do vyučovania zasahujú jednotlivci či skupiny, ktorých možno priradiť k reprezentantom extrémistických hnutí. Napríklad pri branných cvičeniach. Evidujete nárast takýchto prípadov?
<Ak>V týchto prípadoch ide o ľudí, ktorí buď otvorene, alebo naoko latentne odmietajú demokratický systém a inklinujú k režimom iného typu.
Áno, takýchto prípadov je skutočne viac ako v minulosti. Určite jedným z vážnych dôvodov sú dlhodobo neriešené sociálne rozdiely. V prípadoch, kedy sa ich vláda pokúša zmenšovať, tak to zrejme nerobí dostatočne efektívne, pretože výsledky sú niekedy neviditeľné po desaťročia, ale ostatní majú pocit, že sa to deje na ich úkor.
Mám konkrétne na mysli riešenie problému sociálne vylúčených spoločenstiev.
Čo ešte môže byť dôvodom?
Spôsob súčasnej diskusie je odlišný od celospoločenskej diskusie, ktorá je základom demokratickej kultúry.
Žiaci by mali dostať priestor na to, aby sa mohli zúčastňovať na organizovaní diania v škole tak sskoro, ako je to len možné.
Tí ľudia, ktorí majú pocit, že niektoré opatrenia neoprávnene zvýhodňujú tých, ktorí si to vôbec nezaslúžia, dostali nové médium – sociálne siete, kde je možné anonymne urážať kohokoľvek a šíriť nenávisť. Samozrejme, že toto využívajú hnutia, ktoré definujú ciele pre vybitie nenávisti, vyvolávajú obavy a ponúkajú seba za spasiteľov.
V tejto atmosfére sa nachádzajú aj žiaci, aj učitelia, a obávam sa, že mnohí žiaci ani učitelia si neuvedomujú, že dnes je jedinou istotou – neistota. Človek musí mať v sebe nádej a odvahu, aby neprepadol úzkosti a panike a nesadol na lep rôznym demagógom.
Práve tomuto by mala žiakov naučiť škola, a nie som si úplne istá, či na to dnes systém vzdelávania a mnohí z tých, ktorí vzdelávanie uskutočňujú, mentálne majú.
Rezort školstva uverejnil zoznam inštitúcii, s ktorými by mali školy pri účelových cvičeniach spolupracovať. Ako to hodnotíte?
Tento krok bol urobený v súvislosti s prípadmi, keď sa skupina Slovenských brancov „votrela“ do škôl a v podstate suplovala činnosť učiteľov, ide teda o riešenie ad hoc.
Má význam v tom, že sa list ministra dostane na stôl každého riaditeľa školy, teda aj takého, ktorý dosiaľ nevedel, že existujú Slovenskí branci a skupiny im podobné a už vôbec netušil, čo vlastne reprezentujú, akú históriu majú a čo je ich zámerom. Smutné na tom je však to, že takýto list je vôbec potrebné školám posielať.
Nielen preto, že od riaditeľa sa očakáva, že bude pedagogickým lídrom školy, ktorému sú isté veci jasné, ale aj preto, že situácie s účasťou Slovenských brancov v školách sa opakovali a napriek rozsiahlej medializácii týchto prípadov riaditelia škôl vôbec o nich nevedeli.
Čím najčastejšie riaditelia argumentujú, že došlo k takémuto pochybeniu?
Ani v jednom prípade ani jeden riaditeľ školy nevyhľadával služby Slovenských brancov, na druhej strane takmer každý z nich bez váhania prijal ich ponuku za zabezpečenie účelového cvičenia.
Myslím, že tak urobili preto, lebo je to organizačne pohodlné. Posledný prípad, ktorý sme riešili, išlo o účasť Slovenských brancov na športovom sústrední, bol pre mňa istým nepríjemným prekvapením. V tomto prípade riaditeľka školy nič netušila o kontakte žiakov s brancami, keďže sa o situácii dozvedela až od školskej inšpekcie.
Za prinajmenšom zvláštne považujem fakt, že školy si na voľnočasové aktivity počas športových sústredení najímajú animátorov voľného času, hoci sami sú zamestnancami s plnou kvalifikáciou na prácu so žiakmi. Animácie v tomto prípade vykonávali Slovenskí branci.
Aké opatrenia zvyčajne vyvodzujete voči školám?
Podstatou všetkých opatrení bol záväzok podrobovať dôkladnému skúmaniu ponuky všetkých jednotlivcov a skupín participovať na výchove a vzdelávaní.
Vo všetkých prípadoch sa totiž ukázalo, že riaditelia nekonali úmyselne a cielene, ale podcenili situáciu. Neviem, či je to dobré ospravedlnenie, keďže predpokladám, že väčšina rodičov posiela svoje deti do školy s presvedčením, že škola bude garantovať akceptovateľnú kvalitu vzdelania a zároveň poskytne ich deťom bezpečné prostredie.
Inšpekcia kontroluje plnenie opatrení a ešte sa nestalo, aby sa podobný prípad zopakoval na tej istej škole.
V boji proti extrémizmu sa od nového školského roka zavádza hodina dejepisu navyše pre deviatakov. Pomôže to?
Zvýšenie hodinovej dotácie ktoréhokoľvek predmetu ešte neznamená, že žiak bude z obsahu predmetu vedieť viac, bude zručnejší, kompetentnejší alebo lepší.
Celé vzdelávanie je potrebné odvinúť od hodnôt, na ktorých má stáť naša civilizácia. Je potrebné naprieč všetkými predmetmi naučiť žiakov myslieť, to znamená podrobovať mnohé kľúčové informácie overovaniu pravdivosti, pričom naivita má byť nahradená zdravou skepsou. Takisto je potrebné naučiť žiakov spájať overené informácie do nových logických štruktúr.
Žiaci by mali tiež dostať priestor na to, aby sa mohli zúčastňovať na organizovaní diania v škole tak skoro, ako je to len možné. Hovorím to preto, lebo aj umeniu byť aktívnym občanom je potrebné sa učiť. Na dosahovanie týchto cieľov je potrebné pripraviť aj učiteľov.
