Oslavy ústavnosti by sa mali zaobísť bez pokusov prepisovať históriu pomocou nacionalistických mýtov. Mali by sme preto prestať rozdeľovať spoločnosť na základe toho, ako kto vtedy premýšľal a konal. V prejave pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky uviedol Kiska.
Zároveň pripomenul, že náš štát budovali, poctivo mu slúžili a do pevného partnerstva s európskym demokratickým spoločenstvom doviedli práve tí ľudia, ktorí nesúhlasili s garnitúrou, čo bola pri moci pred 25 rokmi.
Foto: SITA, Martin Medňanský
História, ktorú zažila väčšina Slovákov
Prezident zaradil Deň Ústavy SR k významným dňom histórie samostatného Slovenska, akými sú 1. január a 17. november. „Sú to dôležité chvíle modernej histórie, ktoré väčšina súčasných obyvateľov našej krajiny zažila na vlastnej koži. Na tieto udalosti má každý z nás zo strednej či staršej generácie vlastné spomienky,“ uviedol Kiska a zdôraznil, že po vzniku štátu politická moc opakovane a nehanebne šliapala po ústavných základoch mladej Slovenskej republiky.
„Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa v ústavodarnom orgáne našla väčšina, ktorá napravila najhrubšie zneužitie právomocí v histórii samostatného Slovenska — zrušila Mečiarove amnestie,“ povedal Kiska a amnestie označil za symbol autoritatívneho, neústavného, ničoho sa neštítiacieho spôsobu výkonu štátnej moci.
Posiľnovať systém bŕzd a protiváh
Podľa Andreja Kisku je povinnosťou politikov dobre spravovať štát a používať moc zverenú ústavou tak, aby sa žiaden človek na Slovensku necítil zabudnutý, odstrčený a bezmocný. „Dnes, zajtra — neustále a neúnavne — musíme posilňovať dôveru ľudí k štátu, k jeho ústavným inštitúciám. Inštitúciám, vďaka ktorým môžeme slobodne rozvíjať našu krajinu,“ vyhlásil Kiska a dodal, že k tomu patrí aj preukazovanie hlbokého rešpektu k obmedzeniu a kontrole moci a posilňovanie systému bŕzd a protiváh vo vzťahu medzi ústavnými orgánmi.
Práve systém bŕzd a protiváh je podľa prezidenta základom zdravej demokratickej spoločnosti, rovnako ako i úcta k pravidlám právneho štátu, k rovnosti pred zákonom, k aktívnej ochrane práv a slobôd každej ľudskej bytosti, k menšinám a k menšinovým názorom.
Výchova k vlastenectvu
Prezident v prejave zdôraznil význam Dňa ústavy a dodal, že pevné miesto v kalendári štátnych sviatkoch mu patrí po zásluhe. „Ako prezident Slovenskej republiky som presvedčený, že naša ambícia by mala byť väčšia — tento deň by mal mať pevné miesto v srdciach ľudí na Slovensku. Byť zdrojom a symbolom úprimného vlastenectva, hrdosti na našu krajinu. Vyžaduje si to však viac úsilia ako len oslavovať ústavu,“ povedal Kiska a pripomenul, že nestačí pamätať si len na ústavu, ale aj na ústavnosť a dodržiavanie demokratických pravidiel.
Výchova k vlastenectvu podľa prezidenta nezahŕňa iba našu reč, kultúru, tradície a dejiny, ale aj úctu k právu, spravodlivosti, solidarite, tolerancii a hodnotám, o ktoré sa opiera ústava Slovenskej republiky. „Toto je našou úlohou, ktorú si musíme dnes, na Deň ústavy pripomenúť a ktorú sa musíme každý deň pokúšať naplniť skutočným obsahom,“ uviedol Kiska na záver prejavu.
Danko: Sme povinní oslavovať 1. september so všetkou úctou
Ústava SR je najvyššie postavený právny predpis štátu, sme povinní oslavovať 1. september so všetkou úctou. Povedal v prejave počas slávnostnej schôdze Národnej rady SR jej predseda Andrej Danko (SNS).
Ako uviedol, ústava je moderný dokument, ktorý je základným pilierom štátnosti. „Ako právnik beriem text ústavy do rúk s veľkou pokorou," uviedol a dodal, že si uvedomuje, že vznikla „vďaka nespočetnému zástupu našich svedomitých, láskavých predkov“.
Podľa Danka je Slovenská republika mladý, ale životaschopný štát. „Naše základy sú postavené na pevných pilieroch rímskeho, uhorského, rakúskeho či československého právneho systému. V dejinách sme dokázali, že Slováci sú jednotiaci prvok v strednej Európe a radšej budujeme, ako rúcame," uviedol.
Slovensko sa musí stále rozvíjať
Podľa neho musíme byť hrdí na významné osobnosti našej histórie. „Nezmeníme históriu, musíme sa z nej učiť,“ uviedol. Podľa neho po období spolužitia s českým národom sme boli pripravení riadiť svoj štát samostatne. „Naši rodáci vytvárali mozaiku nášho národného života. Spolužitím aj s menšinami ukazujeme, že sme zrelí mať vlastný štát. Buďme hrdí, že máme vytúženú slobodu,“ povedal a dodal, že Slovensko sa musí stále rozvíjať.
„Potrebujeme dlhodobú víziu rozvoja, strategické plánovanie, rozvíjať slovenský vidiek, podporovať tradičnú rodinu, zastaviť vyľudňovanie, prejavovať väčšiu úctu k slovenským podnikateľom," poznamenal. Danko spomenul aj posledné zmeny v ústave, napríklad zakotvenie ochrany slovenskej pôdy a lesov a tému amnestií.
Úloha zachovanie našej štátnosti
Predseda NR SR vyjadril spokojnosť s tým, že sme sa dožili momentu, keď na Bratislavskom hrade prijímame návštevy z celého sveta, že sme dokázali úspešne predsedať Rade EÚ.
„Slovensko je v elitnej skupine štátov, ktoré tvoria eurozónu. Aj naši susedia s rešpektom hovoria o niektorých našich úspechoch. Sme právom hrdí na našu ľudovú kultúru, je to živá voda, ktorá ovlažuje dušu Slovákov. Máme štát, ktorý dokáže zabezpečiť dôstojný život,“ povedal. Podľa neho veci, ktoré nefungujú, treba meniť, a to je možné len pozitívnym prístupom.
„Našou základnou úlohou musí byť zachovanie našej štátnosti. Vyzývam všetkých na otvorenosť a pokoj v srdciach. Chráňme spolu našu zem,“ dodal Danko.
Poslanci ĽSNS na schôdzu neprišli
Počas slávnostnej schôdze pri príležitosti osláv 25. výročia prijatia Ústavy SR boli v rokovacej sále Slovenská ústava prítomní poslanci z takmer všetkých poslaneckých klubov a aj nezaradení zákonodarcovia, okrem poslancov za ĽSNS, ktorí na schôdzu neprišli, no v parlamente boli prítomní.
V úvode schôdze do sály čestná stráž priniesla zástavu SR a originál Ústavy SR. Snemovňa si vypočula slovenskú štátnu hymnu. Po Dankovi v pléne vystúpil s príhovorom aj prezident Andrej Kiska a predseda vlády Robert Fico. V sále boli prítomní aj bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, ako aj expredsedovia NR SR Jozef Migaš, Pavol Hrušovský, Pavol Paška a Peter Pellegrini.
Migaš: Ústava by sa mala meniť s rozumom a s mierou
Ústava Slovenskej republiky je pilier a základ nášho štátu. Povedal to bývalý predseda Národnej rady SR Jozef Migaš s tým, že ústava by sa mala meniť veľmi opatrne s rozumom a s mierou.
„Skláňam sa k ústave s veľkou úctou. Za mojich čias sme v nej základné systémové veci nemenili a nemali by sa meniť ani v budúcnosti. Treba ju tvorivo uplatňovať tak, aby nezačínali rozpory a konflikty, čo často aj teraz sledujem," povedal. Pripomenul, že v rokoch 1998 až 2002, keď bol šéfom parlamentu, prijali poslanci 519 zákonov, aby sa Slovensko stalo súčasťou EÚ a NATO.
Podľa jeho slov poslanci v tom čase pracovali dni aj noci, ak sme chceli dobehnúť Česko, Poľsko, Maďarsko. „Možno moja Strana demokratickej ľavice na to doplatila, ale Slovensko dostala na nový systém vývoja a dnes je krajina vážená a bojuje, aby bola v jadre EÚ," dodal.
Foto: SITA
Dnešní politici robia teatrálne veci
Jozef Migaš, ktorý dnes pôsobí ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Bieloruskej republike, pripomenul, že v minulosti boli politické strany „systémového klasického charakteru a mali predpolitický život“. „Mali veľa odborníkov a hoci debata medzi nimi bola krutá, bola profesionálna." Dnes sa mu zdá, že základné veci súčasní politici splnili, ale robia „teatrálne, smiešne veci“.
„Z toho sa nebudú mať ľudia lepšie. Vrátil by som sa k serióznemu výkonu práce politických strán. Každý si musí uvedomiť, že je tu za občanov SR," vyhlásil a dodal, že „politické hrátky“ vôbec krajine nepomáhajú. „My sme si toto nemohli dovoľovať. My sme nemali ten priestor, my sme po nociach sedeli a tvorili zákony. Taká bola naša úloha," uzavrel.