SNS pritom koaličnú dohodu vypovedala už začiatkom augusta. Práve výročie prijatia slovenskej ústavy, teda 1. september, malo byť pre vládne strany métou pre podpis dodatku, ale Smer, SNS a Most – Híd túto métu včera nedosiahli. Na neskoršie prijatie zmien v koaličnej dohode pravdepodobne vplývajú aj turbulencie okolo ministra práce za Smer Jána Richtera, ktorého hlavu si pýta SNS, či rokovania o programových prioritách strán, čo zase súvisí s najdôležitejším zákonom roka, a to je štátny rozpočet na rok 2018.
Ak má koaličný dodatok naozaj zodpovedať želaniam všetkých troch vládnych partnerov, tak je to náročnou prácou a vyžaduje si čas.Michal Horský, politológ
„Ťažká odpoveď, kedy bude podpísaný dodatok ku koaličnej zmluve. Dúfam, že do polovice septembra by to mohlo byť,“ povedal Pravde predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák, člen pracovnej skupiny, ktorá pripravuje zmeny v koaličnej dohode. Podľa Bernaťáka k viacerým novým bodom dohody budú musieť zasadnúť aj grémiá koaličných strán a stanovisko zrejme zaujme aj rezort financií. Šéf klubu Smeru Martin Glváč nevidí problém v tom, že od 1. septembra nie je dohoda partnerov na papieri. „V dobrých spoločnostiach aj podaná ruka je zmluva,“ poznamenal Glváč.
Horský: S prijatím dodatku sa netreba ponáhľať
Podľa politológa Michala Horského prijatie zmien v koaličnej zmluve nie je vhodné uponáhľať. „Slovenské príslovie hovorí, že práca chvatná, málo platná. Aj preto je vcelku pochopiteľné, že ak má koaličný dodatok naozaj zodpovedať želaniam všetkých troch vládnych partnerov, tak je to náročnou prácou a vyžaduje si čas,“ povedal Horský.
Premiér a šéf Smeru Robert Fico sa pritom minulý týždeň vyjadril, že by bol rád, keby dodatok k zmluve koaličné strany prijali 1. septembra. „Je to dobrá méta pre nás,“ podotkol Fico. Nové pravidlá v zmluve majú okrem iného hovoriť o tom, že sa lídri koalície budú stretávať pravdepodobne každý pondelok, vytvoriť sa majú mechanizmy, ako riešiť prípadné spory a povinnosť komunikovať na pravidelnej báze budú mať aj regionálne štruktúry koaličných strán. Pracovná skupina koalície o nových pravidlách prvý raz rokovala v stredu.
Odďaľovanie podpisu dodatku môže byť dané aj neukončenou debatou o programových prioritách, ktoré sa majú premietnuť do koaličnej dohody. Každá zo strán má vlastné zámery, čo by mala vláda ešte v nasledujúcom období prijať. Limitom sú možnosti štátneho rozpočtu a udržanie fiškálnej disciplíny štátu. Smer chce napríklad zvyšovať minimálnu mzdu či lepšie ohodnotiť ľudí, ktorí opatrujú nevládnych členov rodiny, SNS prišla s dobrovoľným 13 a 14. platom pre zamestnancov bez odvodov. Most – Híd má až 20 požiadaviek, má byť medzi nimi napríklad zvyšovanie nezdaniteľného minima a rast čistých príjmov zamestnancov.
Koaličná kríza trvá už od 7. augusta, keď šéf SNS Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu. Krízu spustila kauza rozdeľovania eurofondov v rezorte školstva v objeme vyše 600 miliónov eur. Kauza stála stoličku ministra školstva za SNS Petra Plavčana. Od 1. septembra rezort dočasne vedie ministerka pôdohospodárstva za SNS Gabriela Matečná. SNS zatiaľ nepovedala, kto Plavčana nahradí.
Danko zatiaľ na otázky o Richtrerovi neodpovedá
Po tom, čo premiér Fico presadil Plavčanov odchod, sa situácia v koalícii vyhrotila. Národniari požiadali, aby vo vláde skončil aj minister práce za Smer Richter pre kauzu resocializačného zariadenia Čistý deň. O odvolanie Richtera sa usiluje aj opozícia, tá už podala návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorá sa uskutoční na budúci týždeň. Zatiaľ je otvorené, či sa k opozícii pridá aj SNS. Predseda SNS Danko pohrozil na rokovaní lídrov koalície pred vyše týždňom, že národniari sa môžu spojiť s opozíciou, na čo mal premiér povedať, že potom spojí tento návrh s hlasovaním o dôvere vláde. Smer sa v uplynulých dňoch oficiálne vyjadril, že je principiálnym záujmom strany, aby Richter pokračoval vo funkcii. Podľa politológa Horského sa opozícia snaží vytvárať tlak nielen na verejnú mienku, ale predovšetkým na povahové črty predsedu Národnej rady Danka, ktorý, ako uviedol Horský, neraz zdôrazňuje, že chce všetko robiť s hrdosťou. „Je stále problematickejšie, či jeho hrdosť vydrží aj v koaličnej realite a nedá prednosť opozícii pri hlasovaní o odvolaní ministra, čo by tentoraz mohlo znamenať vážne ohrozenie existencie vlády,“ zhodnotil politológ.
Danko doteraz neprezradil, ako sa bude SNS pri opozičnom návrhu na odvolanie Richtera správať. „Pýtate sa ma na niečo, čo prinesie život. Zodpoviem na tieto otázky, keď budem vedieť odpoveď,“ vyhlásil vo štvrtok. Neodpovedal ani na otázku, čo by malo byť napísané v dodatku ku koaličnej dohode.
Faktom je, že vládna koalícia doteraz podpísala dve koaličné dohody. Prvú po parlamentných voľbách vlani 22. marca spečatili strany Smer, SNS, Most – Híd a Sieť. Už o päť mesiacov neskôr v auguste sa situácia v koalícii zmenila. Predsedu Siete Radoslava Procházku vystriedal na čele strany Roman Brecely. Následne zo Siete odišla skupina piatich poslancov okolo Andreja Hrnčiara a stali sa súčasťou poslaneckého klubu Mostu – Híd. Strane Sieť tak zostali v parlamente len dvaja poslanci Alena Bašistová a Radoslav Procházka, ktorý sa neskôr vzdal poslaneckého kresla. Nové rozloženie síl znamenalo aj rozhodnutie, že pokračovať bude už len trojkoalícia Smeru, SNS a Mostu – Híd bez Siete. Práve pred rokom 1. septembra 2016 tak Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár podpísali novú koaličnú zmluvu. Teraz čaká šéfov vládnych strán už tretí podpis pod nový koaličný dokument v pomernom krátkom čase len rok a pol od parlamentných volieb.