Experti: Právo na zbraň nepatrí k našej kultúre

, , 05.09.2017 07:00
Danko, SNS, parlament,
S návrhom zakotviť právo nosenia zbrane do ústavy prišiel šéf SNS Andrej Danko. Autor: ,

Najvyšší zákon štátu, ústava, sa doteraz menil sedemnásťkrát, z toho trikrát v tomto roku a už sa začalo hovoriť o ďalších dvoch zmenách.

Jedna súvisí s posilnením sociálnych a hospodárskych práv a ďalšia s právom na nosenie zbraní. Ústavní právnici upozorňujú, že pri doplnení ústavy by sa malo postupovať obozretne a pomaly. Veľkú debatu vyvolá ústavné právo nosiť zbraň, nakoľko ide o veľmi citlivú záležitosť.

S iniciatívou ústavnej záruky nosiť zbraň prišiel predseda SNS a šéf parlamentu Andrej Danko. Podľa neho musíme dať ľuďom právo podieľať sa na zaisťovaní národnej bezpečnosti „a to i vlastnou legálne držanou zbraňou“.

Ústavný právnik Ján Drgonec povedal, že čo sa týka nosenia zbraní, ide o vec, ktorá nie je kultúrne úplne zlučiteľná s našimi predstavami a zároveň z hľadiska súčasného diania ide o záležitosť, ktorá je na vlne vývoja. „Sám by som určite nebežal do parlamentu s návrhom na doplnenie ústavy o nosenie zbraní. Je to predovšetkým o kultúre v krajine a myslím si, že v našom prípade to nie je o ničom inom než o kopírovaní diania v Česku,“ povedal Drgonec.

Žitný: Pomätená predstava

Narážal tým na ústavnú novelu, ktorú schválili poslanci v Česku. Tá hovorí, že občania majú právo nadobudnúť, držať a nosiť zbrane na napĺňanie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti štátu. Podľa ústavného právnika Eduarda Báránya, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica, by sa malo o návrhu diskutovať a považuje to za záležitosť osobného postoja. „Dôležité je, čo si o tom bude myslieť podstatná časť spoločnosti. Treba to poznať a dnes o tom nič nevieme,“ mieni Bárány.

Zakotvenie práva nosiť zbraň do ústavy považuje bezpečnostný analytik Milan Žitný za pomätenú predstavu. „Prví, ktorí to využijú, sú paramilitantné skupiny, ako je organizácia Slovenskí branci, kotlebovci a podobní. Nemáme v historickej skúsenosti zbraň ako dennú výbavu na rozdiel od USA alebo od Švajčiarov, ktorí majú svoju služobnú zbraň z armády doma,“ zhodnotil analytik. Podľa neho sa najskôr treba naučiť so zbraňou zaobchádzať mentálne. Žitný pripomenul, že úlohou štátu a jeho bezpečnostných zložiek je zaistiť bezpečnosť občanov.

Národniari o zmene ústavy začali uvažovať z dôvodu regulácie zbraní v EÚ. Novú smernicu o strelných zbraniach v marci tohto roka odobril Európsky parlament. Prísnejšie pravidlá sa budú týkať nedostatočne deaktivovaných zbraní, evidencie či ich držby. Zmenou prejde tiež spolupráca členských krajín, ktoré by si mali dôkladnejšie vymieňať informácie. Nová smernica sťaží nadobudnutie zbrane. Prísnejšie pravidlá sa dotknú aj zberateľov historických zbraní.

Slovensko má 147-tisíc držiteľov zbrojného preukazu

Predseda SNS Danko v súvislosti s európskou smernicou hovorí, že „nesmieme obmedzovať ani našich poľovníkov či športových strelcov“. Ako povedal pre Pravdu riaditeľ Slovenskej komory poľovníkov Imrich Šuba, ide o ich dlhodobú agendu a sú pripravení rokovať. Podľa neho poľovníci nepredstavujú žiadne riziko, všetci musia byť dôkladne zaevidovaní. „Sme radi, že sa o tejto téme bude hovoriť. Európska komisia nariadila novelou iba ďalšiu zbytočnú byrokraciu,“ tvrdil Šuba. Zároveň dodal, že súčasná legislatíva na Slovensku má medzery, ktoré by sa dali zlepšiť či zmeniť.

Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 147-tisíc držiteľov zbrojného preukazu. Z toho takmer 88-tisíc má oprávnenie typu A, čo znamená, že zbraň, ktorú vlastnia, môžu nosiť pri sebe. Analytik Žitný upozornil, že na Slovensku platí zákon o zbraniach a strelive, ktorý dáva ľuďom možnosť držať zbraň, prípadne ju nosiť. „Tá úprava, ktorú máme, je dostatočná, netreba nič zakotvovať do ústavy. Len sa tým nahrá paramilitantným útvarom, ktoré kade-tade potajomky cvičia a sú napojené na ruské propagandistické zdroje, a tých tu akurát tak potrebujeme, aby mali ústavné právo behať po uliciach so zbraňami,“ doplnil analytik.

Pokiaľ ide o ďalšie zmeny v ústave, premiér a šéf Smeru Robert Fico chce začať s politickými partnermi diskusiu o väčšej garancii sociálnych a hospodárskych práv. „V ústave je napísané, že sa dajú vymáhať len v rámci zákona, ktorý upravuje ich podrobnosti, ale často sú tieto zákony veľmi slabé,“ tvrdil Fico v RTVS. Chce napríklad, aby bola v ústavou zaručená minimálna mzda a nebola len v zákone, keď sa jej suma upravuje vládnym nariadením. Premiér s otázkou zmien v ústavy prišiel v parlamente 1. septembra počas osláv štátneho sviatku Dňa Ústavy SR.

Samotný text ústavy v článku 51 hovorí, že domáhať sa práv súvisiacich s prácou či pracovnými podmienkami možno len v medziach zákonov. Podľa ústavného právnika Báránya treba „niečo urobiť s týmto článkom“ . Zároveň však povedal, že by sa malo postupovať pomaly. „Nechcem povedať, že by sa táto zmena nemala udiať, ale nerobiť zásahy tak rýchlo, ako keď končila vlády premiérky Ivety Radičovej,“ pripomenul Bárány. Myslel tým situáciu, ktorá nastala v roku 2011 po tom, čo Radičovej vláda nezískala dôveru parlamentu. Politické strany sa vtedy narýchlo dohodli na zmene ústavy, ktorá umožnila poveriť vládu vykonávaním funkcie až do vymenovania novej vlády. Zároveň viaceré právomoci súvisiace s činnosťou kabinetu počas prechodného obdobia prešli na prezidenta republiky.

Prijatie zmien, s ktorými prichádza Smer aj SNS, si bude vyžadovať súhlas najmenej 90 poslancov parlamentu. Ak by sa na nich vládne strany dohodli, musia získať aj časť hlasov opozície. Koalícia má totiž v parlamente 80 hlasov.

Ústava sa doteraz zmenila sedemnásťkrát od jej prijatia v roku 1992. Až trikrát tento rok. Išlo o jednorazové predĺženie volebného obdobia županov a župných poslancov zo štyroch na päť rokov, zrušenie Mečiarových amnestií a ochranu pôdy pred špekulatívnymi obchodmi. Platí pritom zásada, a hovoria o nej často najmä politici, že by sa ústava nemala často meniť. Podľa právnika Drgonca v tomto volebnom období meniť ústavu je očividne športom. „Je to o kultúre, ktorá veľmi nie je zlučiteľná s ústavou nielen preto, že sa neustále mení, ale aj preto, že sa do nej vkladajú veci, ktoré by tam byť nemuseli a pri prísnom hodnotení by sa dalo povedať, že do ústavy nepatria,“ zhodnotil Drgonec. Podľa Báránya na jednej strane je snaha, aby ústavný text bol stabilný a nezasahovalo sa do neho, ale ak sa nebude meniť, stane sa irelevantným. „Jeho kontakt s realitou bude udržiavať judikatúra Ústavného súdu a aplikačná prax, ktoré budú mať stále menej čo spoločné so samotným ústavným textom,“ uzavrel Bárány.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SNS #Andrej Danko #Ústava SR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku