Takéto niečo by podľa predstáv rezortu zdravotníctva malo fungovať aj na Slovensku. Do troch rokov plánuje minister Tomáš Drucker vybudovať 44 urgentných príjmov v štátnych aj súkromných nemocniciach. Tie, ktoré sú v nich dnes, sa podľa niektorých odborníkov urgentnými ani nazvať nedajú. Podobný koncept tu už v minulosti bol, zlyhal na peniazoch.
Rezortný šéf prichádza s novelou zákona o zdravotnej starostlivosti. V nej stanovuje presný počet urgentov po celom Slovensku, ako majú vyzerať a ako budú financované. Drucker pripustil, že do dnešného dňa mnohé z nemocníc nemajú materiálno-technické vybavenie ani dostatočné personálne kapacity.
„Nemocnice nespĺňajú kritériá, ktoré by urgentné príjmy mali spĺňať, preto sme sa snažili definovať nejaké pravidlá, stanovujeme pevnú sieť urgentných príjmov, vytvorili sme dva typy, týkajú sa samotného fungovania aj financovania,“ povedal minister. Štandardy urgentného príjmu podľa neho spĺňa len pár nemocníc, napríklad v Spišskej Novej Vsi či v Poprade.
Prvá pomoc v našich nemocniciach je dnes ťažkopádna. Pacient sa zahlási na recepcii, kde ho sestra na základe poisteneckej karty zaeviduje a pošle do čakárne pred ambulanciu. A tam čaká, často aj hodiny, bez toho, aby ho niekto vyšetril, či náhodou nepotrebuje skoršiu pomoc.
Zmena, ktorú pripravil rezort, vychádza z toho, že chorého človeka najprv prezrie záchranár, ktorý ho podľa závažnosti buď posunie ďalej, alebo priamo na urgentnom príjme dostane nevyhnutnú liečbu. Oddelenia, ktoré budú ľudí v akútnych stavoch prijímať, ministerstvo rozdelilo na dva typy.
Prvý typ bude prevažne v regionálnych nemocniciach, pôjde o tzv. pevnú sieť. Bude to 34 zariadení, ktoré už vybralo ministerstvo. Druhý typ bude v desiatich nemocniciach, v ich prípadoch by malo ísť o väčšie urgentné oddelenia v krajských mestách. Zdravotné poisťovne ich budú financovať paušálne tak, ako dnes platia záchranky. Prvý typ urgentov dostane mesačne okolo 27-tisíc eur, druhý asi stotisíc eur.
Nemocnice aj experti tvrdia, že koncepcia moderných urgentných príjmov tu už je viac ako desať rokov. Dôvodom, prečo nefungujú, je slabé financovanie. "Platby od zdravotných poisťovní sú dnes len za jednotlivé výkony. Nezohľadňuje sa platba, keď je nutné čakať na pacienta.
Tento model je pre nemocnice vysoko stratový, preto sa nehrnuli do budovania takýchto oddelení," poukázal prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Doplnil, že už viac ako desať rokov sa snažia o zmenu financovania tak, aby to bolo podobné ako v záchrannej zdravotnej službe, no doteraz nenašli pochopenie ani na ministerstve, ani v poisťovniach. Ministerskú ideu preto hodnotí kladne.
Lekár a odborník na urgentnú medicínu Karol Jarábek vysvetlil, že urgent je samostatné oddelenie nemocnice, musí mať stálych zamestnancov, primára, rozpočet. Jeho úlohou nie je zisťovať príčinu ochorenia, ale zachrániť život a podľa toho je prispôsobené technické vybavenie, samotný priestor aj ľudia. Musia tam byť lekári, ktorí majú špecializáciu na urgentnú medicínu. „Urgentný lekár nemusí byť dobrý v chirurgii, ale musí byť dobrý v tom, čo je v každom odbore dôležité pri záchrane života,“ dodal Jarábek.
Takéto oddelenia ušetria peniaze. V zahraničí sa na nich odohráva 90 percent diagnostiky. Na drahé lôžka do nemocnice sa potom dostávajú už len tie stavy, ktoré skutočne hospitalizáciu potrebujú.
Na vybudovanie nových pohotovostí môžu nemocnice získať peniaze z eurofondov. Ministerstvo zdravotníctva má k dispozícii 150 miliónov eur. V máji tohto roka spustilo prvú výzvu, v hre je zatiaľ 70 miliónov eur.
Viaceré zariadenia však nespĺňajú podmienky, dôvodom sú ich dlhy. Z vyše stovky sa o peniaze môže uchádzať 44 tých, ktoré hospodária vyrovnane. Z nich rezort vyberie nemocnice, ktoré spĺňajú ďalšie podmienky, a to spádovosť či kapacitu personálu alebo lôžok. Eurofondy nemôžu čerpať bratislavské nemocnice, ktorým pomôže štát.
„Zatiaľ nemocnice ešte len prihlasujú projekty,“ aktuálne priblížil situáciu Drucker. Druhú výzvu na čerpanie rezort oznámi až po tom, čo prebehne oddlženie nemocníc.
Nové pohotovosti v nemocniciach
Urgentný príjem typu 1
- Určený skôr pre regionálne nemocnice, s menšou spádovou oblasťou. Pôjde o samostatnú ambulanciu s lekárom, triediacim pracovníkom a ďalším zdravotníckym personálom. Bude fungovať 24 hodín 7 dní v týždni. Musí mať jedno tzv. expektačné lôžko (dočasné, pacient sa naň umiestňuje na 4 až 6 hodín). Tento typ bude mať 34 nemocníc.
Urgentný príjem typu 2
- Určený pre väčšie fakultné nemocnice v krajských mestách. Pôjde o samostatné oddelenie. Pacientov rozdelí podľa zdravotného stavu triediaci pracovník a podľa urgentnosti budú monitorovaní a ošetrovaní. Bude mať vyšetrovne a expektačné lôžka, traumabox – jednotku úrazovej starostlivosti, RTG pracovisko. Ten typ bude mať 10 nemocníc (6 pre dospelých, 4 pre deti).
Traumacentrum
- Ide o vysokošpecializované centrum, kde sa poskytne komplexná diagnostika a liečba pacientov s ťažkými poraneniami. Môže vzniknúť iba v nemocnici, ktorá má urgentný príjem typu 2. Súčasťou by malo byť minimálne 10 lôžok na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS), minimálne 6 lôžok anestéziologicko-resuscitačného oddelenia (ARO) a minimálne 30 lôžok na oddelení úrazovej chirurgie/ortopédie.
Viaceré nemocnice pripravujú projekty na budovanie urgentov, napríklad v Nitre, Liptovskom Mikuláši či Skalici. V Malackách, Spišskej Novej Vsi, v Univerzitnej nemocnici v Košiciach a vo fakultnej v Banskej Bystrici si takéto oddelenia už vybudovali. Niektoré si myslia, že bude problém s personálom. „Problém je aj teraz zabezpečiť účasť personálu na výkone služieb,“ poznamenala riaditeľka skalickej nemocnice Renáta Kormanová.
Nemocniční lekári majú podľa nej za mesiac aj desať služieb, čo im zasahuje do osobného života a odmietajú slúžiť.
Či budú stačiť peniaze od poisťovní, ktoré navrhuje rezort, nemocnice dnes nevedia odhadnúť. „Už niekoľko rokov sa snažíme poukázať na nedostatočné financovanie urgentnej medicíny, no nestretli sme sa s porozumením,“ dodal k tomu riaditeľ malackej nemocnice Peter Kalenčík s tým, že teraz to priznalo aj samo ministerstvo.
Zdravotné poisťovne tvrdia, že nové urgenty im prinesú výrazný nárast nákladov. „V nemocniciach, ktoré sa uvádzajú ako 1. typ, hradíme dnes za výkony priemerne 15-tisíc eur mesačne, v nemocniciach s 2. typom takmer 57-tisíc eur mesačne, čiže ide o úhrady vo výške približne 56 percent z navrhovanej úhrady,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Viktória Vasilenková.
Rozhodne rozpočet
Podľa PR manažéra zdravotnej poisťovne Dôvera Mateja Štepianského bude výška prostriedkov pre nemocnice závisieť od nastavenia štátneho rozpočtu na budúci rok. „V prípade, že by náklady zdravotných poisťovní na urgentné príjmy stúpli, bez navýšenia zdrojov od štátu nebude možné vyriešiť celkové financovanie nemocníc,“ podčiarkol.
„Zatiaľ nám z ministerstva neboli poskytnuté kalkulácie, ak však hovoríme o zvýšení nákladov o dva milióny eur ročne len pre Union ZP, mali by sme hovoriť aj o zvýšení zdrojov do zdravotníctva pri tvorbe štátneho rozpočtu,“ skonštatovala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Minister Drucker si od novinky sľubuje nielen modernizáciu urgentov, ale aj lepšiu dostupnosť pre pacientov. Predpokladá, že do troch rokov budú mať urgenty všetky nemocnice v pevnej sieti. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Ak prejde celým legislatívnym procesom, platiť bude od januára budúceho roka.