Psychologické dni 2017 sa zaoberali témou agresie vo verejnom priestore. „Snažíme sa reflektovať základné problémy, s ktorými sa stretávajú výskumníci a ľudia v bežnom živote. Naše doterajšie stretnutia sa týkali väčšinou procesov rozhodovania a riešenia problémov. Zaoberali sme sa metanoiou, ktorú v psychológii chápeme ako polepšenie človeka. Znižovanie agresie a efektívne vyrovnanie sa s ňou patria k tomu, aby sme sa vlastne poľudštili,“ vysvetľuje Sarmány-Schuller výber práve tejto témy.
Psychológovia v príspevkoch poukazovali na narastajúcu agresivitu v rôznych oblastiach. „Človek akoby neustále potreboval zvyšovať stimuláciu, nabudenie. Agresivita ako taká bude stúpať, pretože sa otvárajú nové a nové možnosti, ktoré vo svojom príspevku spomínala aj šéfredaktorka Pravdy,“ hovorí Sarmány-Schuller.
Nárast agresivity mnohí vnímajú cez médiá. „Médiá sú terčom agresie a zároveň k agresii vo verejnom priestore prispievajú. Nové médiá, sociálne siete sú platformou pre transfer agresie k čo najväčšiemu počtu ľudí a súčasne nenávisť generujú, slúžia ako multiplikátor,“ uviedla Nora Slišková, šéfredaktorka Pravdy.
Upozornila na hrozby vyplývajúce z riadenej agresie, tzv. trollovania. "Je to platená práca najatých ľudí, ktorí sa živia tým, že majú vytvorené desiatky užívateľských statusov a kampaňujú v prospech objednávateľa. Vstupujú do debát s cieľom zneistiť, indoktrinovať ostatných užívateľov, vzbudiť v nich negatívne emócie.
Nebezpečné je aj to, že vytvárajú dojem, že ide o spontánny väčšinový názor. Tým môžu strhnúť jedincov s inými názormi a radikalizovať ich," dodala.
Sarmány-Schuller vysvetľuje, prečo je ťažké očakávať stlmenie agresivity. „Známy je fenomén s krysami, ktoré sú v uzavretom priestore. Ak majú dostatočne veľký priestor, správajú sa k sebe mierumilovne. Akonáhle sa priestor začne zahusťovať, začínajú sa likvidovať… Konrad Lorenz o tom hovorí veľmi elegantne, že ľudstvo ako také sa premnožilo. Začíname byť agresívni a toľko vnútrodruhovej agresie ako u ľudí nenájdete ani u zvierat. Navyše sa používajú rafinované skryté formy aj na internete,“ pripomína Sarmány-Schuller.
Podľa psychológa Mojmíra Kališa je potrebné o probléme agresivity v spoločnosti hovoriť. „To je prvá cesta, ako pomôcť spomaliť jej nárast. Ľudia, ktorí sú vo verejných politických funkciách a nedokážu ovládať svoju agresiu, sú spoločensky nebezpeční. Musíme o tom hovoriť jednoznačne. Myslím si, že aj keď málo, ale pomôže to,“ hovorí Kališ.
Sarmány-Schuller tiež upozorňuje na potrebu ďalšieho skúmania ľudskej povahy. Podobne ako Ladislav Lovaš z Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach pripomína doteraz málo skúmaný fenomén toho, že agresia môže niektorým ľuďom prinášať potešenie. "Človek je hádam jediný tvor, ktorý dokáže zabíjať z radosti a mať z toho potešenie.
Stačí spomenúť staré obrázky z USA, keď strelci mohli zabíjať bizóny z vlaku bez toho, aby vôbec vystúpili. Bolo tam potešenie zo zabíjania. Málo sa poznáme, nerozumieme samým sebe. Často nevieme, čo sa s nami deje," dodáva Sarmány-Schuller, podľa ktorého by základy psychológie mali dostávať už deti v škôlkach – teda, aby sa učili poznávať samy seba, aby vedeli, čo sa s nimi v rôznych situáciách deje.
Podľa Kališa treba tiež vysvetľovať, prečo ľudia tak ľahko prijímajú posolstvá internetových trollov. „Vyvolávajú v nich pocit ohrozenia, krivdy a odtiaľ je len krok k agresívnemu odmietaniu a k agresivite. Alebo prečo sú tak úspešné konšpiračné teórie? Ľuďom je ťažké uveriť, že niečo nie je riadené. Stačí im povedať, že toto je riadený proces proti vám,“ pripomína Kališ.
