Šéf slovenskej diplomacie neuviedol, či by Slovensko malo dobehnúť sklz v prijímaní utečencov. Povedal len, že to nie je „mechanická záležitosť“.
„Náš postoj ku kvótam je politický postoj. Platnosť smernice o relokáciách sa končí v závere tohto mesiaca a k dnešnému dňu bolo relokovaných 17 percent z toho počtu ľudí. To dáva odpoveď na otázku, či kvóty fungujú alebo nefungujú,“ povedal Lajčák.
„Naše podanie na súd bolo využitie nášho legitímneho práva, je to legitímny nástroj. Využili sme ho, pretože sme potrebovali využiť všetky nástroje, ktoré k dispozícii máme. My sme žiadali o preskúmanie toho, či to rozhodnutie Rady je legitímne. Súd potvrdil, že je legitímne,“ povedal Lajčák. Slovensko namietalo proti tomu, že o povinnej relokácii migrantov rozhodli ministri vnútra a spravodlivosti, a nie Európska rada, teda premiéri a prezidenti. Rada ministrov EÚ kvóty odsúhlasila v septembri 2015, Slovensko žalobu podalo začiatkom decembra toho roku.
Na základe povinných kvót malo Slovensko v prvej fáze prevziať 802 migrantov z Talianska a Grécka a následne v prípade potreby ďalších 656 utečencov.
Podľa ministrov systém neuspel
Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer) Brusel v súvislosti s povinnými kvótami neuspel, pretože sa prakticky nenapĺňajú ani v tých krajinách, ktoré nepodali žalobu.
Podobne sa vyjadril i minister hospodárstva Peter Žiga (Smer). „Európska komisia a celá Európska únia budú musieť vymyslieť iný mechanizmus, aby vyriešili problém migrantov, ktorý určite nie je taký veľký, ako bol pred dvoma rokmi, keď sme tu cítili ten tlak. Vtedy bola aj podaná tá žaloba a myslím si, že EK nájde cestu, aby vyriešila tento problém,“ povedal Žiga.