Poslanci schválili eurosmernicu k spoločnému vyšetrovaciemu príkazu

Postup orgánov pri vydávaní, uznávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu upravuje nový zákon, z dielne rezortu spravodlivosti.

06.09.2017 18:06
debata (2)

Zákon upravuje najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky tak pri vydávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu a jeho vzor.

Zákon vychádza z príslušnej eurosmernice, ktorej cieľom je upraviť a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri získavaní dôkazov v trestnom konaní pre skutok, ktorý je trestným činom podľa práva dotknutého členského štátu Európskej únie a zjednotiť mechanizmus získavania takých dôkazov.

Účinný a jednotný nástroj

Európsky vyšetrovací príkaz predstavuje účinný a jednotný nástroj na získavanie dôkazov a prispieva k zabezpečeniu efektívnej spolupráce členských štátov Európskej únie, zdôrazňuje sa v materiáli.

Návrh zákona tiež upravuje niektoré vyšetrovacie úkony, ako napríklad dočasné odovzdanie osoby a dočasné prevzatie osoby pre vykonania vyšetrovacieho úkonu, výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, výsluch prostredníctvom telefónu, zisťovanie informácií o bankových a iných finančných operáciách a účtoch v banke alebo finančnej inštitúcii.

Upravuje sa tiež sledovanie, utajené vyšetrovanie, odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu, cezhraničné odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky bez technickej pomoci iného členského štátu či zaistenie veci, vysvetľuje sa v dôvodovej správe k schválenému zákonu.

Zákon o ochrane obetí trestných činov do druhého čítania

Národná rada SR posunula do druhého čítania návrh nového zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov, ktorú predložil rezort spravodlivosti. „Ide o komplexnú právnu úpravu, ktorá spája inštitúty, ktoré v našom právnom poriadku už existujú, s tými, ktoré tam nie sú,“ uviedla ministerka spravodlivosti Žitňanská s tým, že ochrana obetí je službou, ktorú štát musí v demokracii zabezpečiť.

Zákon prichádza napríklad s pojmami „obeť“ a obzvlášť zraniteľná obeť". Komplexná úprava ochrany a podpory obetí trestných činov na Slovensku doteraz chýbala. Podľa navrhovanej právnej úpravy majú obete trestných činov okrem právnej alebo finančnej pomoci právo napríklad aj na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou.

Humanizácia našej spoločnosti

Predloženie návrhu zákona privítal poslanec NR SR Peter Kresák (Most-Híd), ktorý je rád, že uvedený zákon privádza do nášho právneho poriadku rad práv obetí trestného činu, ale prináša aj nové pojmy, ako sú zvlášť zraniteľné obete.

Predložený návrh ocenila aj opozičná poslankyňa Erika Jurinová (OĽaNO). „Oceňujem, že zákon definuje obeť a práva obetí,“ povedala v rozprave. Podľa Alojza Baránika z SaS zákon je o humanizácii našej spoločnosti.

Komplexné služby pre obete

Ministerstvo spravodlivosti by malo podľa návrhu akreditovať subjekty, ktoré budú poskytovať obetiam pomoc podľa zákona. Rezort bude viesť register akreditovaných organizácií, ktoré budú poskytovať obetiam trestných činov komplexné služby, na druhej strane takéto organizácie budú mať právo čerpať prostriedky od štátu na svoju činnosť. Veľa z toho, čo bude súčasťou zákona, platí podľa rezortu už v súčasnosti.

Považujú však za dôležité, aby človek mohol prísť na jedno miesto, kde mu poradia, sprostredkujú právnika či psychológa. V zákone má byť jasne definovaný katalóg práv obetí trestného činu. Ide o právo na informácie, právo na odbornú pomoc vrátane právnej a psychologickej pomoci a ďalšie typy služieb, ktoré sa dajú označiť ako sociálne služby. Zraniteľné skupiny, akými sú deti, ženy a hendikepované osoby, majú podľa návrhu zákona právo na špecializovanú odbornú pomoc.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #zákon #Európska únia #parlament #NR SR #európsky vyšetrovací príkaz