Ako vo vyhlásení informoval ochranár Erik Baláž, vláda by tiež mala zvýšiť podiel prísne chránených, bezzásahových území na najmenej päť percent z rozlohy Slovenska a uskutočniť zonáciu národných parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií. Vláda Slovenska podľa signatárov dlhodobo ignoruje ničenie horských lesov nielen na súkromných, ale aj na štátnych pozemkoch.
Horské lesy podľa výzvy miznú vplyvom masívnej ťažby dreva a výstavby lesných ciest, a to aj v národných parkoch.
„Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajiny hlbokých západokarpatských horských lesov,“ uvádzajú signatári vo výzve, pričom konštatujú, že napríklad vzácny tetrov hlucháň, ktorý tieto lesy potrebuje k prežitiu, je na pokraji vyhynutia.
Zodpovednosť za škody vzniknuté zničením najhodnotnejších ekosystémov je na strane vlády a ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia. „Majú dostatok informácií o následkoch rozsiahlej ťažby a všetky nástroje na jej reguláciu,“ zdôrazňujú ochranári vo výzve.
Na záver zdôrazňujú, že práve bezzásahové územia a zladenie hospodárenia v lesoch s ochranou prírody sú nevyhnutnými predpokladmi pre zachovanie hodnôt prírodného bohatstva Slovenska.
K výzve sa pridalo 30 najväčších environmentálnych organizácií pôsobiacich na Slovensku aj v Česku ako aj desiatky ochranárov a ekológov.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) prostredníctvom Štátnej ochrany prírody má nástroje zabrániť ťažbe v bezzásahovej zóne, teda v lesoch v najvyššom stupni ochrany. V reakcii na výzvu to uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
Niektoré lesy pred výrubom ochráni len vzácny biotop
Dodal, že v nižších stupňoch ochrany tak môže urobiť len vtedy, ak je územie viazané na ochranu vzácneho biotopu. „Faktom ostáva, že nám táto situácia zďaleka nie je ľahostajná. V súčasnosti hľadáme spôsoby, ako posilniť aspekt ochrany prírody a dosah envirorezortu v chránených oblastiach,“ zdôraznil Ferenčák.
Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri MŽP považuje v tejto súvislosti za kľúčovú dátovú transparentnosť, ktorá by prispela k obmedzeniu nelegálnej ťažby a umožnila by efektívnu kontrolu hospodárenia v lesoch. „Zverejnením údajov o najmenších lesných celkoch by sa zároveň predišlo zbytočným nedorozumeniam a polemikám, či máme lesov menej, alebo viac,“ uviedol.
Haluš v reakcii na vládou prijatú správu ministerstva pôdohospodárstva o stave lesov, ktorá obsahuje údaje o rozlohe lesov a množstve vyťaženého dreva, konštatoval, že tento dokument poskytuje len čiastočný pohľad na aktuálny stav v slovenskom lesnom hospodárstve.
Nedostupnosť podkladových údajov potom podľa neho bráni ostatným orgánom štátnej správy pripravovať vlastné analýzy na prijímanie potrebných opatrení. Zdôraznil pritom, že stav lesov na Slovensku nie je výhradnou záležitosťou jedného sektora, no ich ochrana je záujmom celého štátu.