Proti fašizmu zaberie len jednota ľudí

Zatrpknutosť, krivda, zničený život. Dnes už 95-ročná Laura Š. strávila v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau štyri roky.

08.09.2017 19:03
BRATISLAVA: Spomienka na obete holokaustu Foto: ,
Premiér SR Robert Fico (druhý sprava) a minister kultúry SR Marek Maďarič (vpravo) počas kladenia vencov k Pamätníku holokaustu pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia.
debata (53)

Prežila jediná z celej rodiny. Spolu s ňou si prišli uctiť pamiatku šiestich miliónov židovských obetí holokaustu pamätníci, aj vládni predstavitelia. Tí zdôrazňovali najmä potrebu bojovať proti nebezpečným myšlienkam fašizmu, ktoré sa šíria aj v súčasnosti.

„Na toto obdobie nikdy nezabudnem. 25. marca 1942 nás odviedli do Popradu a odtiaľ nás deportovali. Bolo to niečo strašné,“ spomína pani Laura. V tom čase pracovala v obchode, kde preberala tovar. „Potom prišiel zákon, že všetky židovské dievčatá od 16 do 29 rokov musia ísť na nútené práce,“ hovorí. Do pracovného tábora sa dostala ako 19-ročná. Jej rodičia a ôsmi súrodenci tiež skončili s pracovných táboroch v Poľsku. „Išli až po mne, skončili rovno v plyne, respektíve, ešte horšie, v jame, kde ich strieľali,“ smúti.

Ako zvládla vykonávať najťažšie práce na stavbe, v bani, na poli a vrátiť sa živá, si nevie dodnes vysvetliť. „Asi mi bolo súdené, aby som prežila. Z tisícky vtedy so mnou transportovaných ľudí sme sa vrátili šiesti. Ľudia boli v tábore vnímaní ako otroci a čísla,“ dodala v súčasnosti posledná preživšia z prvého transportu, ktorý odišiel z Popradu. Po návrate domov sa vydala a vychovala jednu dcéru. „Dcéra dlho netušila o mojom osude, dozvedala sa to až postupne,“ uzatvorila pani Laura.

9. septembra uplynulo 76 rokov od prijatia Židovského kódexu vládou Slovenského štátu. Obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Osoby, ktoré podľa neho napĺňali definíciu Žida, boli zbavené základných ľudských práv, majetku a vzťahovala sa na ne pracovná povinnosť. Počas holokaustu prišlo v Európe o život podľa odhadov šesť miliónov Židov, z toho 70-tisíc zo Slovenska. Obete si uctili kladením vencov k Pamätníku holokaustu v Bratislave vysokí vládni predstavitelia, zástupcovia Židovskej náboženskej obce na Slovensku, veľvyslanci či viac ako dvadsať ľudí, ktorí prežili besnenie fašistov.

Premiér Robert Fico (Smer) označil holokaust za jeden z najväčších zločinov ľudstva, ktorý vychádza zo xenofóbnej nenávisti. „Je povinnosťou súčasníkov pripomínať si túto tragédiu najmä teraz, keď sa ozývajú hlasy pohrobkov fašistického režimu,“ zdôraznil pre Pravdu Fico. Podľa Pavla Mešťana, riaditeľa Múzea židovskej kultúry v Bratislave, sa židovská katastrofa môže opakovať. „Dôjde k tomu v momente, keď nastanú vhodné podmienky. Musíme preto ukazovať, že to bola skúsenosť celého ľudstva, nielen Židov. Musíme ukázať, že nacizmus niekde vznikol a doteraz nezmizol do neznáma. Stále je vo vzduchu,“ podčiarkol Mešťan.

K záplave vencov z červených, bielych a modrých kvetov pri pamätníku pridal ten svoj aj Zvi Aviner Vapni, veľvyslanec Izraela na Slovensku. „Naša spoločnosť má tri povinnosti: spomínať, pripomínať a zastaviť,“ apeloval veľvyslanec. Nebezpečnú ideológiu, ktorá stojí za holokaustom, môžu podľa neho zastaviť zjednotení silní, charakterní ľudia, ktorí sa nebudú len prizerať. „Človek nemusí byť vždy hrdinom, ale stále môže byť človekom,“ uzatvorila Chava Eva Šelachová, jedna z tých, ktorí prežili holokaust.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #fašizmus #9. september