Smer obhajuje kreslá županov v piatich krajoch, a to v nitrianskom, trenčianskom, žilinskom, prešovskom a košickom. To, ktorý politický tábor bude úspešnejší, môže ovplyvniť fakt, že v niektorých regiónoch sa proti sebe postavia kandidáti vládnych strán a vzájomne sa tak oslabia. Príkladom je Žilinský kraj, kde svoju pozíciu obhajuje župan Juraj Blanár zo Smeru, a jeden z jeho protikandidátov je exminister školstva Ján Mikolaj zo SNS. Zavážiť môže čo i len jeden hlas. Zvolený je totiž ten kandidát, ktorý získa najviac hlasov. Na rozdiel od minulosti sa o nových županoch rozhodne hneď, druhé kolo sa zrušilo. Župné voľby sa uskutočnia v sobotu 4. novembra.
Sociológ Pavel Haulík si nie je istý, či hlavný boj bude kopírovať veľkú politiku. „Kandidáti Smeru budú fungovať ako stranícki kandidáti, ale neviem si jednoznačne predstaviť, či bude fungovať stranícka disciplína pri kandidátoch opozície. Ak som voličom strany x, ktorá podporuje kandidáta inej strany, nemusí sa táto podpora preniesť,“ povedal sociológ v súvislosti s tým, že sily spojili SaS, OĽaNO, Nova, OKS, niekde aj s KDH a SMK. Takáto podpora môže fungovať podľa neho len v Bratislavskom kraji, kde je volič inak profilovaný.
Banskobystrický kraj je špeciálny
Osobitná pozornosť sa sústreďuje na Banskobystrický kraj, kde stále chýba kľúčová zhoda na spoločnom demokratickom kandidátovi, ktorý sa postaví proti úradujúcemu županovi Marianovi Kotlebovi z extrémistickej ĽS NS. Prieskum Focusu z leta ukázal, že najväčšie šance byť županom má podnikateľ Ján Lunter. Smer aj Most-Híd už Lunterovi vyjadrili podporu. Opozícia nominovala poslanca SaS Martina Klusa. Do okruhu silných kandidátov patrí aj šéf Múzea SNP Stanislav Mičev.
Sociológ Haulík považuje za nevyhnutnú dohodu demokratických kandidátov na jednom spoločnom mene, ak má skončiť Kotleba. O kreslo župana sa v kraji uchádza až 17 kandidátov. Haulík preto hovorí, že postoj voličov sa bude ku kandidátom ešte len vytvárať. Ako ďalej povedal, až prieskumy zo septembra by mohli „niečo naznačiť“, má však pochybnosti, či dokážu odhadnúť aj reálnu podporu. „Voľby tohto typu, kde sa volí väčšinovo a kandidát nie je osobou, ktorá je dlhodobo favorizovaná, a to tento prípad je, tam sa voľby rozhodujú na poslednú chvíľu,“ uviedol sociológ.
Väčšej pozornosti však uniká Nitriansky kraj, kde kandiduje za župana ďalší kotlebovec Milan Uhrík. Tam sa spoločný postup demokratických síl neukazuje. Politológ Tomáš Koziak varuje, že Uhrík ako dvojka Kotlebovej strany je navyše medializovaný, a preto netreba podceniť situáciu. „Nie sú známe prieskumy, ktoré by ukázali podporu Uhríka. Ak sa ukáže, že vyskočila hore, demokratické strany by mali reagovať,“ myslí si Koziak. Pozíciu župana v Nitre obhajuje Milan Belica, ktorého podporujú Smer, SNS a Most-Híd. Vlastného kandidáta majú opozičné strany, je ním herec Ján Greššo. Silné pozície má v tomto regióne aj SMK, ktorá postavila exposlanca parlamentu Ivána Farkasa.
Najviac kandidátov v Bratislave
Podľa politológa Michala Horského by sa však mala pozornosť venovať aj tomu, akých kandidátov na župných poslancov postavila Kotlebova strana. „O desiatkach anonymných kandidátov ĽS NS verejnosť bude ťažšie informovaná ako o kandidátoch na županov. Je to vážne politické nebezpečenstvo, ktoré nečakane môže ovplyvniť aj nasledujúce parlamentné voľby,“ povedal Horský.
Najviac, až 18, kandidátov chce byť županom v Bratislave. Smer vlastného kandidáta nepostavil, hovorí sa však, že by mohol podporiť exministra školstva a bývalého primátora hlavného mesta Milana Ftáčnika, ktorý ide do volieb ako nezávislý. SNS postavila štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízka. Tretia vládna strana Most-Híd podporuje exministra kultúry Daniela Krajcera zo strany SKOK. O kreslo chce zabojovať aj súčasný župan Pavol Frešo. Za opozičné strany kandiduje poslanec SaS Juraj Droba.
Podľa sociológa Haulíka špeciálne v Bratislavskom kraji platí, že kandidát bez politickej podpory veľké šance nebude mať. Nevie preto odhadnúť, či má Frešo šancu svoj post obhájiť. Haulík predpokladá, že v Bratislavskom kraji bude volebný výsledok tesný a rozhodnúť môže len pár hlasov.
O kreslo župana sa celkovo uchádza 90 kandidátov
V Trnavskom kraji je jedným z favoritov súčasný župan Tibor Mikuš, opäť kandiduje ako nezávislý. Už mu podporu vyslovila SNS a zrejme tak urobí aj Smer. Vlastného kandidáta má Most-Híd, štátneho tajomníka ministerstva kultúry Konráda Rigóa. Opozícia postavila poslanca parlamentu za OĽaNO Jozefa Viskupiča.
V Trenčíne sa vládne strany zhodli na spoločnom postupe, keď SNS aj Most-Híd podporia vo voľbách súčasného župana Jaroslava Bašku zo Smeru. Opozícia stavila na poslankyňu SaS Renátu Kaščákovú.
V Žiline za Smer kandiduje súčasný župan Juraj Blanár, proti nemu sa postaví Ján Mikolaj zo SNS a za opozíciu sa o funkciu šéfky kraja uchádza poslankyňa OĽaNO Erika Jurinová. V Prešovskom kraji pozíciu župana za Smer obhajuje Peter Chudík. Jeho konkurentom bude primátor Svitu Miroslav Škvarek zo SNS. Opozičným kandidátom je primátor Levoče Milan Majerský.
V Košiciach úradujúci župan Zdenko Trebuľa zo Smeru už nekandiduje. Strana chce, aby ho nahradil poslanec parlamentu a primátor Košíc Richard Raši. Most-Híd so stranou SKOK postavil Karola Patakyho a za SNS kandiduje exposlankyňa parlamentu za SDKÚ Jarmila Tkáčová. Opozičné strany nominovali Rastislava Trnku.
O kreslo župana sa celkovo uchádza 90 kandidátov, z toho je 33 nezávislých.
Horský: Vo výhode sú úradujúci župani
Z 90 kandidátov na županov je až 33 nezávislých. Politológ Michal Horský hovorí, že v komunálnej a regionálnej politike bolo vždy vyššie percento nestraníkov, a svoj podiel na tom majú aj politické strany.
Čo hovoríte na to, že oproti predchádzajúcim voľbám výrazne stúpol počet kandidátov na županov?
Ak ľudia chcú vstupovať do politiky, je to vždy pozitívny jav. V tomto prípade však môže byť posilnený aj prijatím novely volebného zákona, ktorý zaviedol len jedno kolo volieb županov a rozhodovať môže len pár hlasov. O praktických účinkoch tejto zmeny sa však dozvieme až po samotných voľbách.
Viac ako tretina kandidátov na županov je nezávislých. Čomu to pripisujete?
Všeobecnej kríze straníckej politiky, ktorá nie je len v našej krajine, ale v Európe vôbec. V komunálnej a regionálnej politike bolo vždy vyššie percento nestraníckych uchádzačov a darilo sa im aj v minulosti. Prirodzene, že na tom majú svoj podiel aj politické strany, ktoré nedostatočne bojujú s korupciou, čo v konečnom dôsledku nielen opozícia, ale aj občania pripisujú stranám, ktoré vládnu.
Často však majú aj silní nezávislí kandidáti podporu politických strán.
Chrbtovú kosť zastupiteľskej demokracie tvoria politické strany, a napriek rôznym prejavom ich krízy sú to strany, ktoré vždy musia nájsť a aj nachádzajú východiská nielen v našej krajine, ale aj v krajinách, ktoré dvesto rokov budujú demokraciu. Istou politickou prezieravosťou, ktorá na Slovensku vo volebnej kampani zabrala, je, že kandidatúra nezávislých kandidátov, teda nestraníkov získala aj podporu tej či onej strany alebo straníckej koalície.
Okrem Košického kraja v ďalších krajoch obhajujú svoju pozíciu úradujúci župani. Sú vo výhode oproti novým kandidátom?
Áno, sú. Majú nielen dokonalý prehľad o problémoch, ktoré treba riešiť v regióne, ale aj v kampani nezanedbateľné kontakty na verejné inštitúcie, ktorým roky prideľovali dotácie, a nepochybne sú aj známi na verejnosti.
V Banskobystrickom kraji je až 17 kandidátov. Vládne strany svojho kandidáta nepostavili, Smer a Most-Híd vyjadrili podporu nezávislému Jánovi Lunterovi v snahe poraziť súčasného župana Mariana Kotlebu z extrémistickej ĽS NS, opozícia zase podporuje poslanca parlamentu Martina Klusa. Dokážu sa hlavní demokratickí kandidáti dohodnúť na spoločnom postupe proti Kotlebovi?
Dôležité sa zdá byť, že jeden z troch kandidátov má vysokú pravdepodobnosť, že bude zvolený. Ak sa dohodne Klus s Lunterom, tak to bude jeden z nich, a ak nie, tak to bude Kotleba. Pri takých tesných výsledkoch prieskumov verejnej mienky by však mali mať právo hovoriť do výberu spoločného kandidáta aj tí uchádzači o post župana, ktorí v prieskumoch majú relevantnú podporu.