Mladí ľudia sa čoraz menej zaujímajú o tento druh povolania. V súčasnosti sú kapacity naplnené na 80 percent, v armáde chýba zhruba 2-tisíc mužov či žien. Riešením by mohli byť motivujúcejšie mzdy či väčšie sociálne výhody. Podľa odborníka by postačil jeden poriadny plat, ktorý by nahradil všetky možné aj nemožné bonusy. Nájde ministerstvo obrany spôsob, akým prinavráti armáde stratenú atraktivitu?
Vedenie rezortu si zlú situáciu uvedomuje, pripravuje preto novelizáciu legislatívy. „V súčasnosti sa pripravuje novela zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorá má za cieľ zvýšiť atraktivitu povolania v armáde,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Danka Capáková. Ako to chce rezort dosiahnuť a čo presne bude novela obsahovať, Capáková nespresnila.
Aj takzvaný stabilizačný príspevok, ktorý má pokryť bývanie vojakov, nie je celkom postačujúci. Za sumu sa dá slušne bývať na východe republiky, kým v Bratislave iba veľmi ťažkoBezpečnostný analytik Jaroslav Naď
Platovo začínajú noví regrúti na 670 eurách, po odslúžených šiestich rokoch a dosiahnutí hodnosti poručík si vedia mesačne prilepšiť na dvojnásobok. Tabuľkové platy poručíkov sa začínajú na úrovni 1 188 eur. „Momentálne ide najmä o osobitný systém zdravotného a sociálneho zabezpečenia, možnosť vzniku nároku na výsluhový dôchodok po odslúžení 25 rokov, možnosť poskytnutia preventívnej rehabilitácie po 17 rokoch služby či výmer 6-týždňovej dovolenky počas kalendárneho roka,“ spresnila ďalšie bonusy vojakov Capáková.
Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď hovorí o dlhodobých problémoch, ktoré potrebujú systémové kroky. „Všetky možné aj nemožné príplatky by mohol nahradiť poriadny plat. Ešte v roku 2005 bol pomer základného platu vojaka a priemernej mzdy 1 ku 1. Z tohto pravidla sa nepochopiteľne upustilo a toto sú len dôsledky,“ zhodnotil Naď. V praxi nástupné vojenské platy nekopírovali priemerné zárobky, zostali na úrovni 670 eur, pričom sa zvyšovali iba minimálne.
Pri výbere práce v armáde záujemcovia kedysi zvažovali aj iné benefity. „Ľudí lákalo, že po 15 rokoch služby odišli, a pritom si prišli na veľmi slušnú penziu. Odkedy sa to posunulo na 25 rokov, stratila armáda na atraktivite. Aj takzvaný stabilizačný príspevok, ktorý má pokryť bývanie vojakov, nie je celkom postačujúci. Za sumu sa dá slušne bývať na východe republiky, kým v Bratislave iba veľmi ťažko,“ uzavrel analytik.
Takzvaný stabilizačný príspevok v roku 2015 nahradil klasický príspevok na bývanie. Peniaze sú vyplácané raz za mesiac, výška sumy sa ráta pomerne zložitým koeficientom. Podľa prepočtov Pravdy si môže vojak takto prísť na 255 eur mesačne. Pre Bratislavu platí iný princíp, príslušníkom armády v hlavnom meste je vyplácaný 1,2-násobok sumy, ktorú dostávajú ich kolegovia vo zvyšných regiónoch. Majú tak 307 eur mesačne navyše. Bytová agentúra, ktorá spadá pod rezort obrany, disponuje 427 bytmi. Momentálne sú všetky obsadené nájomcami. Podľa našich informácii sa zatiaľ nové stavať nechystá.
Denník Pravda oslovil mladých mužov z rôznych kútov Slovenska, či uvažovali o práci v armáde a či v ich okolí je o takéto pracovné miesta záujem. Všetci sa zhodli na tom, že ich odrádzajú nízke platy.
„Rozmýšľal som o tejto možnosti. Armádna kariéra nie je zlý variant, ale v súkromnej sfére a v inom odbore si človek dokáže zarobiť omnoho viac. Keby dostávali vojaci nájomné byty, ako to bolo kedysi, a zarábali by viac, rozhodol by som sa pre armádnu dráhu,“ uviedol 22-ročný Tomáš z Bratislavy, ktorý pracuje v informačných technológiách. Študent Erik z okolia Zvolena pripomenul, že o vojenčine by uvažoval, ak by sa vrátila možnosť ísť do penzie po 15 rokoch práce. „Tam som videl veľké výhody, pretože človek je pomerne mladý a nemusí sa strachovať o budúcnosť,“ priblížil študent.„Vojaci sú stále niekde preč, v misiách nasadzujú svoj vlastný krk. Financie sú tiež dôležitou vecou, najmä pre slabé výplaty som nad vojenčinou vôbec nepremýšľal. Navyše otec môjho kamaráta bol vojak z povolania a večne nebol doma s rodinou, čiže aj toto u mňa zohralo významnú rolu,“ zhodnotil zase Martin z Prešova.
V súčasnosti je profesionálov v armáde odhadom vyše 14-tisíc, z čoho je približne 3-tisíc civilných zamestnancov. Podľa tabuľkových počtov by armáda potrebovala 16-tisíc vojakov a 4-tisíc civilných pracovníkov.
Vojakom sa môže stať každý občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 18 rokov. Musí mať ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie bez maturity a spĺňať podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Každý uchádzač prejde testami zdravotnej a psychickej spôsobilosti.