„Nech predovšetkým odborové organizácie v podnikoch, disponujúce vyjednávacou silou, dohliadnu na to, aby pri takýchto rozhodnutiach bol priamo zohľadnený názor, potreba a záujem ženy samotnej,“ povedala v rozhovore pre Pravdu sociologička Slovenskej akadémie vied Monika Čambáliková.
Je potrebné obmedzovať nočnú prácu pre ženy?
Ak by malo ísť o obmedzenie v zmysle prísneho zákazu či príkazu, bol by to len návrat k starým časom. Zamestnávatelia by sa povinnosti uvoľniť ženy z nočných zmien mohli jednoducho vyhnúť tak, že by ich do zamestnania vôbec neprijímali. Podobné direktívy nie sú dobrými riešeniami. Ženy by najmä mali mať právo voľby, či prácu v noci prijmú, alebo nie. Aj vtedy by ich však zamestnávatelia nepriamo, či dokonca celkom priamo, „dobrovoľne a nasilu“, mohli nútiť vzdať sa tejto výhody. Je to pochopiteľné, aj pre nich by mohlo byť neúnosné vyhovieť tejto podmienke.
Aké riešenie by ste teda navrhli vy?
Túto záležitosť treba nechať na dialóg sociálnych partnerov. Nech predovšetkým odborové organizácie v podnikoch, disponujúce vyjednávacou silou, dohliadnu na to, aby pri takýchto rozhodnutiach bol priamo zohľadnený názor, potreba a záujem ženy samotnej.
Zvýšený príplatok za nočnú prácu, povinné príplatky za prácu počas sobôt, nedieľ či sviatkov. To sú ďalšie ohlásené opatrenia, ktoré sa zrejme zakotvia do dodatku. Toto by bol krok vpred?
Áno, je spravodlivé zaplatiť zamestnancovi za mimoriadnu prácu. Zase však ide o to, či to zamestnávateľská sféra, najmä malé či stredné firmy, ekonomicky unesú. Tento návrh, takisto z dielne Smeru, nepochybne pomôže eliminovať aj obavy z nespokojnosti a štrajkov, ktorých náznaky tu už sú. Fico je skúsený politik, vopred sa prípadným hrozbám vyhýba ústretovými krokmi.
V agende koaličnej SNS rezonuje zase otázka 13. platu. Bude podľa vás zavedený?
Nuž, ak bude mimoriadny 13. plat prikázaný povinne, tak áno, zamestnanci ho budú dostávať. Už viackrát však odznelo, že by to nemuselo znamenať, že v ročnom úhrne im vyplatia viac peňazí. Príkaz sa dá predsa ľahko obísť nižšími dvanástimi riadnymi platmi.
Ak politici pre túto myšlienku nezískajú aj samotných zamestnávateľov, a to predovšetkým v súkromnej sfére, zostane tento „plat navyše“ len ilúziou. Treba všeobecne zdôrazniť, že vláda by nemala predkladať návrhy, ktoré si mohla dovoliť skutočne realizovať len v časoch, keď bol štát monopolným zamestnávateľom.
Aktuálne by vládni činitelia mali v prvom rade urobiť poriadok v platoch zamestnancov štátnej a verejnej správy, na ktoré naozaj majú dosah. Ak nebudú striktne konať len v mantineloch svojich kompetencií, napokon to len skĺzne k prázdnemu populizmu.
Štát by sa predsa ako zamestnávateľ mal správať tak, ako to chce vyžadovať od súkromného sektora.
Zaviesť sa má aj podpora 4 000 eur občanom, ktorí budú ochotní presťahovať sa za prácou. Podporil by takýto príspevok mobilitu pracovnej sily?
Podľa mňa by sám osebe nemal žiadny význam. Je to len čiastkové riešenie s malým efektom, pričom zložitú problematiku sťahovania sa za prácou treba rieši komplexne. Kľúčom k jej vyriešeniu je hlavne rozsiahla výstavba nájomných bytov, o ktorej vláda už dlho hovorí, no realizáciu stále odsúva.
Aktuálne by vládni činitelia mali v prvom rade urobiť poriadok v platoch zamestnancov štátnej a verejnej správy, na ktoré naozaj majú dosah.
Ako hodnotíte myšlienku zakotviť minimálnu mzdu do ústavy?
Takisto je diskutabilná. Ak je niečo zakotvené aj v bežnom zákone, príliš často sa to nezdravo zabetónuje. Z minimálnej mzdy vôbec robia politici v ostatnom čase väčšiu agendu ako zamestnávatelia a zamestnanci, ktorým by v skutočnosti mala prislúchať.
A opäť sa v tejto súvislosti vraciam k paradoxu, že minimálnu mzdu, a často ani tú, nedostávajú mnohí vysoko vzdelaní a kvalifikovaní pracovníci v štátnej a vo verejnej sfére. Je to trápne a smutné, preto by sa koalícia mala zamerať práve na túto oblasť – práve tú totiž vie pozitívne ovplyvniť.
Namiesto toho akoby sa vládne strany momentálne pretekali v počte sľubov a prísľubov, ktorých naplnenie im neprislúcha a môžu zostať len na úrovni deklaratívnych vyhlásení.