V eseročke, v ktorej je Kiska spoločníkom, došlo k trestnému činu krátenia dane a poistného. Štát mal na daniach prísť o viac ako 27-tisíc eur tak, že firma si do výdavkov naúčtovala desaťtisíce eur za prezentáciu Kiskovho mena na verejnosti. Prípadom sa už začala zaoberať Generálna prokuratúra. Prezident Kiska sa za spáchanie trestného činu neospravedlnil, celú záležitosť zľahčoval tvrdením o „rôznych názoroch“, ako účtovať položky.
Firma KTAG z Popradu si za rok 2014, kedy prebiehali prezidentské voľby, zaúčtovala do nákladov výdavky na propagáciu Kiskovho mena. Celkovo ich tak nadsadila o viac ako 136-tisíc eur. Daňový základ si chcela znížiť napríklad o odmenu za PR pre súčasného prezidentovho poradcu a v tom čase šéfa volebného tímu, distribúciu letákov či reklamu na youtube.
Keď sa to nabudúce stane niekomu inému, môže sa odvolávať na postoj prezidenta. K finančnej kultúre pozitívne neprispieva.politický analytik Ján Baránek
Daňová kontrola to zistila a obrátila sa na políciu. Okresné riaditeľstvo v Poprade nakoniec vec uzavrelo s tým, že konateľ firmy síce trestný čin krátenia dane spáchal, trestu sa však vyhol. Štátu firma totiž doplatila dodatočne vyrubenú daň vyše 27-tisíc eur.
Zamestnanci finančnej správy s takým výsledkom spokojní nie sú a anonymne sa obrátili na generálneho prokurátora. V liste tvrdia, že ide o prípad podobný kauze Bašternák, a polícia túto kauzu podľa nich dostatočne nevyšetrila. Otázne stále je aj to, či Kiska za propagáciu svojej firme zaplatil, prípadne či sám priznal nepeňažný príjem a odviedol daň.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Po mesiaci od oznámenia vyšetrovateľ polície v Poprade naše trestné oznámenia zamietol. Kladieme si preto otázku, aké dôsledné bolo vyšetrovanie polície, ak do mesiaca rozhodli, že sa prípad nevyšetruje,“ píšu daniari v liste, ktorý má denník Pravda k dispozícii, rovnako ako aj kópiu uznesenia o zastavení stíhania z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade.
„Generálna prokuratúra na základe medializovaných informácií vydá pokyn krajskému prokurátorovi v Prešove, aby preskúmal súvisiacu trestnú vec a o výsledkoch preskúmania podal správu,“ reagovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Zodpovednosť za daňový podvod padla na plecia prezidentovho podriadeného, konateľa Kiska Travel Agency (KTAG) Eduarda Kučkovského. Ten pre prezidenta Kisku a jeho brata Jaroslava Kisku firmu vedie. Denník Pravda oslovil aj samotnú firmu KTAG, tá nás s otázkami odkázala na prezidenta.
Prezident Kiska sa snažil vysvetliť financovanie svojej kampane, ale žiadne zmluvy či objednávky pre firmu KTAG neukázal. Vravel, že nie je ani právnik, ani účtovník. „Nepokladám za nič zvláštne, že daňový úrad a samotný subjekt, ktorý podniká, majú rôzne názory na to, ako má byť položka zaúčtovaná,“ vyhlásil prezident Kiska.
Podľa neho firma postupovala a účtovala na základe zmlúv a dohôd, ktoré boli uzavreté s právnickými a fyzickými osobami. Na základe výsledkov daňovej kontroly si však KTAG uplatnila inštitút účinnej ľútosti a doplatila daň vo výške 27¤114 eur a penále vo výške 2¤711 eur. Kiska priznal, že KTAG mala predtým problémy aj v prípade vratiek DPH, ktoré na základe kontroly daniarov tiež doplatila spolu s penále.
Kiska na otázku, prečo sa neobrátil na súd a prečo súhlasil s pokutou, ktorú vyrubil daňový úrad, odpovedal, že o tom uvažovali vo firme. „Ale z mojej vlastnej skúsenosti z minulosti, keď sme podobný spor s daňovým úradom mali, povedal som, že to nemá zmysel, uhradíme to a prípad necháme tak,“ uviedol prezident.
Kiska vlani zarobil 370-tisíc
Prezident Andrej Kiska zarobil ako prezident za vlaňajší rok 97 151 eur, na paušálnych náhradách dostal 15 933 eur a ostatné príjmy boli v sume 257 048 eur. Spolu ide o sumu vyše 370-tisíc eur.
Vyplýva to zo zverejneného majetkového priznania za rok 2016. Kiska od začiatku svojej funkcie svoj prezidentský plat dáva rodinám v núdzi. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, Kiska vlastní 50 percent domu s dvorom v Poprade a lúku vo Veľkom Slavkove.
Okrem toho má peniaze na bankovom účte, podiel v eseročkách aj akciovej spoločnosti či akcie v investičnom fonde a takisto poskytol pôžičky tretím stranám. Portál politikaopen.sk hovorí o tretinovom podiele Andreja Kisku v jednej z nebankových spoločnosti v Česku. V minulosti pôsobil Kiska v nebankovkách aj na Slovensku.
Zdroj: Sita, eko
Politický analytik Ján Baránek považuje postup pri vykazovaní nákladov na prezidentskú kampaň Kisku za veľmi zlý príklad pre ostatných. „Keď sa to nabudúce stane niekomu inému, môže sa odvolávať na postoj prezidenta. K finančnej kultúre pozitívne neprispieva, že môžu byť „rôzne názory“ na to, čo sa má dať do daňového priznania a čo nie,“ poznamenal analytik.
Eseročku vo vlastníctve bratov Kiskovcov polícia vyšetrovala z trestného činu skrátenia dane a poistného. Podľa kópie policajného uznesenia, ktorú má denník Pravda k dispozícii, neoprávnené zníženie dane bolo v celkovej sume 136 337,29 eura.
Z toho 121 648,60 eura nesúviselo s neoprávnenými daňovými výdavkami, ktoré nesúviseli s príjmami. Ďalších 14 688,69 eura nevedela firma preukázať dokladmi. Celková strata štátu na dani z príjmov právnickej osoby predstavuje v roku 2014 sumu 27 114,2 eura.
Finančná správa sa k veci nechcela vyjadriť. „Ide o ďalší pokus zatiahnuť finančnú správu do politického boja. Je neprípustné, aby sa zneužívali a používali informácie podliehajúce daňovému tajomstvu. Finančná správa sa dištancuje od zverejnených informácií a nebude sa k obsahu listu vyjadrovať. Finančná správa sa obráti na orgány činné v trestnom konaní, aby prešetrili tento možný únik daňového tajomstva,“ informovala jej hovorkyňa Patrícia Macíková.
Prezident odmietol, že by suma vyše 136-tisíc eur, ktorú si jeho firma neoprávnene zahrnula do daňových výdavkov, súvisela s nákladmi jeho oficiálnej kampane a môže mu hroziť pokuta za prekročenie limitu kampane, ktorý je 132 775 eur, v prípade druhého kola dvojnásobný. „Spoločnosť KTAG ma zastupovala v čase pred volebnou kampaňou. Samotná volebná kampaň, ktorej termín bol presne stanovený, bola uhrádzaná z môjho osobného účtu z tohto obdobia,“ povedal prezident.
Finančný limit na jedno kolo oficiálnej kampane je 132 775 eur. Keďže v roku 2014 sa volilo v dvoch kolách, Kiska mohol minúť najviac 265 550 eur. Za prekročenie finančného limitu na kampaň hrozí od ministerstva financií kandidátovi pokuta desaťnásobok sumy, o ktorú by hranicu prekročil. Oficiálna kampaň novozvoleného prezidenta Kisku vyšla takmer na 251-tisíc eur.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Tlačový odbor rezortu financií pre Pravdu uviedol, že Andrej Kiska zaslal ministerstvu v zákonom stanovenej lehote oznámenie o výdavkoch na kampaň, z ktorého vyplýva, že „neprekročil zákonný limit 132 775 eur, a teda nebol dôvod na uloženie pokuty“.
Kiska krátko po prezidentských voľbách priznal celkové výdavky spojené s jeho kandidatúrou vo výške 1,095 milióna eur. Bola to však celková suma, ktorá sa netýkala oficiálnej 15-dňovej kampane pred prvým kolom a rovnakého obdobia pred druhým kolom volieb. Kiska začal so svojou prezentáciou oveľa skôr, ešte začiatkom leta 2013. Tvrdil, že v kampani žiadnych sponzorov nemal a všetko si financoval z vlastných prostriedkov.
Financovanie prezidentskej kampane bolo aj témou debaty medzi kandidátmi na post hlavy štátu Kiskom a Robertom Ficom koncom marca 2014 v televízii Markíza. Ako vtedy Kiska uviedol, kampaň si financoval sám, aby bol prezident nezávislý a nadstranícky. Fico sa zase pýtal, či sa na Slovensku dá všetko kúpiť. „Či si ako multimilionár môžete kúpiť aj funkciu prezidenta,“ povedal Fico. „Nehovorte mi niečo o nejakom kupovaní. Robím to poctivo a chcem pomôcť Slovensku,“ namietal Kiska.
V prípade Kisku nejde o prvý problém so zákonom. Nebankové spoločnosti v jeho spoluvlastníctve dostali od Slovenskej obchodnej inšpekcie viacero pokút za porušenie zákona. Zároveň aj slovenské súdy viackrát rozhodli, že požičiavanie peňazí za vysoké úroky nebolo vždy v súlade so zákonom.
Samotný Andrej Kiska na predaji nebankových spoločností v roku 2005 zarobil okolo 10 miliónov eur. Pred nástupom do prezidentského paláca sľúbil, že odškodní všetkých ľudí, ktorým jeho spoločnosti spôsobili problémy. Takéto prípady dodnes nie sú verejne známe a na denník Pravda sa obrátilo viacero ľudí poškodených podnikaním Andreja Kisku. O pomoc prezidenta márne žiadal Samuel Korbeľa, ktorý doplatil na praktiky Kiskovej nebankovky z Kežmarku. Prezident mu nepomohol a pán Korbeľa medzičasom umrel.
Prezident od nástupu do úradu hlavy štátu sa prezentuje ako človek, ktorý bojuje proti korupcii a podporuje charitu. Míňanie verejných zdrojov na svoje súkromné cesty domov do Popradu leteckým špeciálom však za problém nepovažoval. Tento rok v marci odznela v parlamente informácia ministerstva vnútra, že Kiska letel za roky 2014 až 2017 súkromne do Popradu vládnym lietadlom 382-krát a štát to vyšlo takmer na milión eur. Po zverejnení nákladov na jeho súkromné cesty prezident povedal, že bude lietať menej a na prepravu domov začal využívať aj auto.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.