O novele zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorá takto zamestnávateľom čiastočne uvoľní ruky, momentálne rokuje parlament. Poslanci ju už posunuli do druhého čítania. V hre je aj možnosť spätného omilostenia doterajších hriešnikov.
Ministerstvo práce novelu zdôvodňuje tým, že súčasné nastavenie zákona je pre zamestnávateľov veľmi prísne. Ak u nich kontrolný orgán skonštatuje nelegálne zamestnávanie, dostanú totiž nielen pokutu, ale zároveň aj na päť rokov zákaz prístupu k štátnym dotáciám či k finančným prostriedkom z eurofondov.
„Predpokladá sa, že v rokoch 2018 a nasledujúcich bude za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uložených menej pokút a nižšia celková suma pokút,“ sľubuje si rezort od novej úpravy. Predpokladá, že vzhľadom na dlhšiu lehotu si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni splní omnoho viac podnikateľských subjektov.
Zamestnávateľov novela teší
Podľa zamestnávateľov ide novela dobrým smerom. „Je to pozitívny krok a v mnohom sa zamestnávateľom uľahčí,“ mieni Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Pripomína, že terajšie prísne ustanovenia zákona viedli k paradoxom, pre ktoré sa neraz aj slušný zamestnávateľ zrazu ocitol v registri nepoctivcov, ktorí údajne zamestnávali načierno a na ktorých sa následne vzťahovali sankcie štátu, niekedy až likvidačné. „Stalo sa napríklad, že pracovník vo výrobe nastúpil na zmenu ráno o šiestej, no firemnej administratíve sa pracovný čas začínal až o pol deviatej. A medzitým prišla kontrola z inšpektorátu – a skonštatovala nelegálne zamestnávanie,“ opísal Hošták.
Podľa zástupcu zamestnávateľov sa takto udial aj prípad, keď prepustená účtovníčka podniku, pracujúca už len vo výpovednej lehote, vedome neprihlásila nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Namiesto toho, s cieľom pomstiť sa zamestnávateľovi, anonymne zatelefonovala na inšpektorát práce a nahlásila čiernotu. Hošták pritom zdôrazňuje, že ani pokuty, ktoré sa pohybujú v sumách od 2 000 do 200 000 eur, nespôsobujú zamestnávateľom také vážne problémy, ako fakt, že sú dlhodobo odstrihnutí od možnosti uchádzať sa o štátne objednávky či eurofondy. Ekonóm Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si však myslí, že ani s okamžitým prihlásením zamestnanca do sociálky by nemali byť žiadne problémy. „Stačilo by to nastaviť tak, aby firma ihneď po jeho nástupe zaslala poisťovni informačný e-mail. Ten by mohol vybaviť napríklad aj vedúci zmieneného pracovníka, ktorý začal robiť už o šiestej ráno. A administratíva by trebárs do týždňa mohla dodať všetky súvisiace dokumenty v papierovej forme,“ odporúča.
Opozícia pri prvom čítaní novele vyčítala, že nerieši prípady, ktoré vznikli alebo ešte len vzniknú do 1. januára budúceho roka, teda do termínu jej plánovanej účinnosti. Požadovala preto, aby sa schvaľovaná novela retroaktívne vzťahovala aj na zamestnávateľov, ktorí boli prísnym zákonom postihnutí už doteraz. Minister práce Ján Richter (Smer) sa k tejto požiadavke postavil ústretovo, keď naznačil, že jeho rezort už pripravuje zavedenie takzvaného generálneho pardonu pri nelegálnom zamestnávaní.
„Pripravujeme isté riešenie generálneho pardonu, ktorý by sa týkal doterajších zistení, ktoré boli kvalifikované ako nelegálna práca pre oneskorené odovzdanie podkladov pre Sociálnu poisťovňu – ale nie vrátenie pokút,“ uviedol Richter. Konkrétne podľa neho bude možnosť vymazať takéhoto zamestnávateľa z registra evidovaných zamestnávateľských subjektov, ktoré porušili zákon. „Pôjde o očistenie ich mena, aby sa vedeli uchádzať vo výberových konaniach,“ spresnil Richter.
Ministerstvo chystá aj ďalšie podporné opatrenia
Kým Hošták by generálny pardon, ak by bol z právneho hľadiska možný, veľmi uvítal, Páleník opäť upozorňuje na jeho úskalia. „Je len veľmi tenká hranica medzi stavom, keď si zamestnávateľ oznamovaciu povinnosť nesplnil iba náhodou, pretože mal napríklad účtovníčku práve na dovolenke, a medzi vedomým zneužívaním čiernej práce, ktorú mu ani inšpektori nemuseli v plnom rozsahu dokázať,“ porovnáva v súvislosti s možným retroaktívnym „omilostením“ niektorých subjektov.
Minister ďalej priblížil, že úpravy v zákone o nelegálnej práci sú súčasťou balíka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý pripravovalo ministerstvo hospodárstva. „Po konzultácii s nami sa aj táto oblasť dostala do tohto balíka. Postupne sa budú prijímať opatrenia,“ doplnil. Podľa neho už obsah balíčka prekonzultoval aj so sociálnymi partnermi, teda so zástupcami zamestnancov aj zamestnávateľov.
Súčasná legislatívna úprava považuje za nelegálne zamestnávanie akékoľvek oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne. Podľa údajov ministerstva práce odhalili inšpektori každoročne okolo 1 200 až 1 400 zamestnávateľských subjektov, v ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie. Títo zamestnávatelia dávali prácu „načierno“ 2 300 až 2 900 osobám v danom roku.
Richter si však myslí, že aj v doterajšom znení sa zákon o nelegálnej práci osvedčil. Najmä v období, keď hospodárska kríza firmy nútila na zamestnancoch šetriť, často aj neprípustným spôsobom, teda zamestnávaním bez právneho podkladu. „Niekoľko rokov dozadu bolo úplne iné prostredie na trhu práce ako dnes. Dnes majú zamestnávatelia iné starosti, súvisia s tým, že majú záujem zohnať a zabezpečiť kvalifikovanú silu,“ uzavrel minister.