Majetkové priznania politikov sú stále fiaskom

Obrat môže priniesť len zmena ústavného zákona o tzv. konflikte záujmov, ktorá si vyžaduje podporu aspoň 90 hlasov, a teda aj zhodu koalície a opozície. Už na jeseň sa majú začať práce na novele, ktorá by mala odstrániť v majetkových priznaniach ich povrchnosť. Veľkou otázkou však je, či bude vôbec prijatá, keďže všetky doterajšie pokusy od roku 2010 sa skončili fiaskom.

Aj politológ Michal Horský je opatrný, či koalícia a opozícia dokážu nájsť spoločnú reč. „Malo by byť samozrejmosťou, že konečne po rokoch politici prijmú taký zákon o majetkových priznaniach, ktorý vzbudí nielen ich spokojnosť, ale predovšetkým spokojnosť občanov. Je to dôležité preto, lebo sa stráca dôveryhodnosť politikov,“ upozornil politológ.

Majetkové priznania politikov sú chaotické

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) už dlhšie avizuje, že na jeseň vznikne komisia, ktorá pripraví nový návrh novely ústavného zákona o tzv. konflikte záujmov. „Ďalší postup by mal byť predmetom poslaneckého grémia,“ povedal šéf klubu SNS Tibor Bernaťák. Poslanec SaS Martin Poliačik, ktorý šéfuje parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, uviedol, že všetko má pripravené a čaká len na predsedu parlamentu, kedy schváli vytvorenie pracovnej skupiny. Šéf klubu Smeru Martin Glváč si však myslí, že najskôr by mali vládne strany pripraviť svoj návrh a potom začať rokovania aj s opozíciou. „Ak to chceme posunúť, tak by som to videl tak, že by sme urobili koaličnú komisiu, predložili svoj návrh opozícii, aby sa mohla vyjadriť,“ mienil Glváč.

Majetkové priznania verejných funkcionárov, ktoré pred pár dňami zverejnili na stránke Národnej rady, sú povrchné a chaotické. Napríklad niektorí poslanci zverejňujú svoje príjmy za výkon funkcie a zvlášť paušálne náhrady, ktoré sú nezdanené, ďalší uvádzajú len jednu spoločnú sumu. Poslanec mesačne zarobí 1 961 a k tomu dostane zákonodarca z Bratislavského kraja paušálne náhrady vo výške 1 385 eur a mimobratislavský poslanec 1 615 eur.

Rozdielne informácie sa objavujú aj pri zverejňovaní nehnuteľností. Sú poslanci a ministri, ktorí uvedú aj číslo listu vlastníctva a lokalitu. Iní len oznámia, ako to ukazujú informácie na webovej stránke parlamentu, že majú dom, byty, záhradu či vinicu bez ďalších konkrétností. To, aby boli majetky podrobnejšie, podporuje šéf Mostu – Híd Béla Bugár. „Som však trošku opatrný, lebo keď sa aj sprísnili majetkové priznania, podávali sme ich na viacerých stranách, ale v konečnom dôsledku sa verejnosť dozvedela menej,“ poznamenal Bugár.

Ďalšia vec je, že takmer nikto z politikov nie je ochotný hovoriť o tom, ako zarobil peniaze mimo verejnej funkcie. Niektorí povedia čosi viac, ale bez detailov. Napríklad šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák zarobil vlani 268 461 eur. Povedal, že najviac sa mu darilo pri podielovom fonde, ktorého názov si nepamätá, lebo „má strašné skratky“. Ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi (nominant Smeru) vlani pribudlo na účet takmer 245-tisíc eur, ktoré zarobil v súkromnom sektore. Povedal, že predal akciovú spoločnosť, ktorej sa už nechcel po nástupe do funkcie venovať. Ústavný zákon o tzv. konflikte záujmov pritom nezakazuje verejným činiteľom vlastniť podiely v súkromných firmách, nesmú sa však priamo podieľať na ich riadení. Samozrejme, iná vec je, že zákon je deravý a neprikazuje politikom zverejniť, v akej akciovej spoločnosti majú podiel.

Politici sa boja, že sa stanú terčom krádeží

Diskusie pri zmene zákona sa očakávajú aj pri opise hnuteľných vecí. Napríklad v súčasnosti je známa len informácia, že verejný funkcionár vlastní auto. Chýba už doplnenie, o aký typ ide a aký je rok jeho výroby. Politici, ktorí vlastnia napríklad obrazy či iné umelecké diela, sa zase obávajú, aby sa nestali ľahkým terčom pre zlodejov, keby sa zverejnili údaje o autorovi, prípadne názov diela. Podľa Martina Glváča spory môžu vzniknúť aj ohľadom hodnoty diela, ktorá sa môže rokmi zmeniť. „Musí sa zabezpečiť istá ochrana, lebo nikto nám už nepôjde do politiky, keď bude musieť napísať, aké má obrazy a koľko,“ uviedol Glváč.

Problémovou záležitosťou je udeľovanie sankcií verejným funkcionárom, o ktorých rozhoduje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Vo výbore má väčšinu koalícia, opozícia preto už aj v minulosti žiadala, aby sa mohla tretina členov výboru obrátiť na Ústavný súd, ak bolo konanie voči funkcionárovi zastavené a vyhol sa tak sankcií. Smer to však odmietal.

Témou diskusií pri novele zákona o tzv. konflikte záujmov bude celkom určite odňatie funkcie verejnému činiteľovi pri dvojnásobnom porušení zákona. Takejto situácii čelí aktuálne poslanec OĽaNO Igor Matovič, ktorý si opakovane nepozastavil svoju živnosť. Prvý raz výbor udelil Matovičovi pokutu šesť mesačných platov, teda takmer 12-tisíc eur. Druhý raz je sankciou pre poslanca strata mandátu, ktorú odporučil parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

Predseda parlamentu Danko však už od mája odkladá z programu rokovania pléna tento bod. Ešte sa doteraz nestalo, že by poslanec parlamentu takto prišiel o funkciu. V zákulisí sa viacerí politici pýtajú, či strata poslaneckého kresla je tou správnou sankciou.