Faktúry usvedčujú Kisku

, , 17.09.2017 16:00
Andrej Kiska
Prezident Andrej Kiska. Autor: ,

Andrej Kiska zavádzal verejnosť vzhľadom na financovanie svojej prezidentskej kampane. Tvrdil, že kampaň si po 28. februári 2014 financoval sám. V skutočnosti jeho popradská eseročka KTAG ešte v marci uhrádzala faktúry na jeho propagáciu. Existuje tak podozrenie, že Kiska presiahol limit na kampaň, za čo môže dostať pokutu.

Faktúry a prípadné zmluvy s KTAG Kiska najprv odmietol poskytnúť. Napokon ich vo štvrtok zverejnil anonym s tým, že ide o dokumenty, ktoré má Finančná správa a polícia na základe daňovej kontroly v KTAG. Výsledkom kontroly je zatiaľ zistenie, že firma pri financovaní krátila dane v sume 27-tisíc eur, čo spoločnosť priznala a daň doplatila. Okrem toho je podozrenie, že Kiska svojej firme za propagáciu nezaplatil, na základe čoho by mu vznikol nepeňažný príjem, ktorý by mal zdaniť. Kiska sa aj k tomuto podozreniu odmietol vyjadriť. Kauzu už dala prešetriť Generálna prokuratúra.

Zo zverejneného protokolu daňovej kontroly vyplýva, že spoločnosť KTAG zaplatila v čase oficiálnej kampane za propagáciu Andreja Kisku tisíce eur. Konkrétne v deň začatia oficiálnej prezidentskej kampane 28. februára 2014 bola vystavená faktúra v sume 8500 eur za konzultačné a kreatívne služby. Ďalšia platba vo výške 1718 eur bola fakturovaná 17. marca 2014 a tieto peniaze KTAG zaplatila za vytlačenie Andrejom Kiskom napísanej knihy Cesta manažéra z pekla. Ďalej 4. marca 2014 bola vystavená faktúra vo výške 900 eur za vykonanie on-line monitoringu.

Ďalšie nejasnosti sú nad pracovnými cestami Andreja Kisku s dátumami faktúr od 10. marca 2014 do 14. júna 2014 a celková fakturovaná suma bola vo výške 9915,33 eura. Spoločnosť totiž daniarom uviedla, že archivovaný cestovný príkaz nemá k dispozícií a cestovné náhrady spojené s pracovnou cestou neboli vyplatené. Presný účel pracovnej cesty preto KTAG nevedela dokladovať.

Ktoré faktúry zahrnul do výdajov?

Kiska faktúry uhrádzané firmou KTAG na výzvu denníka Pravda odmietol zverejniť. Dátumy na faktúrach nesedia s tým, čo hovoril prezident „Spoločnosť KTAG ma zastupovala v čase pred samotnou volebnou kampaňou. Samotná volebná kampaň, ktorej termín bol presne stanovený, ktorá spočívala v televíznych kampaniach, rádiových spotoch a tak ďalej bola uhrádzaná z môjho osobného účtu počas tohto obdobia,“ povedal ešte v utorok Kiska.

Podľa zákona o volebnej kampani náklady na volebnú kampaň Andreja Kisku nemohli presiahnuť 265550 eur (vrátane kampane pred druhým kolom volieb). Kiska v apríli 2014 priznal, že v čase oficiálnej kampane, t. j. od 28. februára do 27. marca 2014 (prvé plus druhé kolo volieb) minul 250593 eur, čo by znamenalo, že do limitu sa zmestil. Dátumy zverejnených faktúr spoločnosťou KTAG naznačujú, že Kiska mohol limit o niekoľko tisíc eur presiahnuť. Kiska priznal, že na jeho propagáciu pred kampaňou išlo 1095482 eur.

Nie je jasné, či v Kiskom zaslaných výdavkoch sú aj faktúry spoločnosti KTAG. Kiska pôvodne tvrdil, že nie sú. Za prípadné porušenie limitu môže ministerstvo financií udeliť pokutu až vo výške 10-násobku prekročenej sumy. Majiteľmi KTAG sú prezident Andrej Kiska a jeho brat Jaroslav.

Andrej Kiska namiesto vysvetlenia nezrovnalostí začal obviňovať. „V týchto dňoch sa rozhoduje, či Slovensko je, alebo nie je mafiánskym štátom. Sú mafiánske praktiky, keď sa utajované dokumenty vyťahujú a používajú proti občanom našich krajín, proti politikom,“ povedal Kiska vo videu. Podľa neho ak sa takéto mafiánske útoky vedú voči hlave štátu, istý si nemôže byť žiaden občan Slovenskej republiky. „Dnes som zavolal (štvrtok) ministra financií a požiadal som ho, aby pred mojím odletom do Spojených štátov do pondelka 11. hodiny prišiel a vysvetlil mi, ako je možné, že utajované informácie unikajú a aké vyvodí z toho dôsledky,“ pokračoval Kiska.

Analytik: Prezident „prestrelil“

Bezpečnostný analytik Milan Žitný Pravde povedal, že prezident „prestrelil“, keď obvinil z úniku materiálov rezort financií, pod ktorý spadá Finančná správa. „Tie dokumenty pokojne mohli uniknúť aj z firmy pána prezidenta. Neviem však, aká je hlavička na tých papieroch, takže to nedokážem posúdiť,“ uviedol Žitný.

Druhá stránka mince je podľa Žitného systémový problém, a to, že dokumenty na Slovensku unikajú desať, pätnásť aj dvadsať rokov dozadu. Pripomenul, že vždy, keď sa začalo mlieť niečo politicky dôležité pred voľbami, po voľbách pri zostavovaní vlády, tak takéto udalosti prinášali aj zverejňovanie rôznych materiálov. „Je to podobný prípad ako Gorila, jeden príslušník SIS, ktorý bol nahnevaný, že ho poškodila vlastná služba, tak Gorilu vyniesol do médií a spôsobil tým doteraz trvajúce problémy na politickej scéne. Ak sa teda teraz prezident ozval, mal by sa pozrieť dozadu. To nie je len jeho problém, to je problém krajiny. On je len jeden z postihnutých. Keby sa už v minulosti jednoznačne postavil proti takýmto zverejňovaniam dokumentov a povedal, že poďme tento problém riešiť, lebo sa to môže stať komukoľvek, tak by urobil veľmi dobrú vec. Ale takto koná úboho, a nie ako hlava štátu,“ hovorí Žitný.

„Ak sa pán prezident stavia do pozície pána čistého, ktorý káže, ako má vyzerať morálka politikov v krajine a zrazu sa ukáže, že to isté maslo má aj on na hlave, tak potom to musí byť zverejnené,“ povedal Žitný a dodal, že Kiska sotva bude môcť teraz čo i len koketovať s myšlienkou na založenie strany alebo dať nejakej strane svoju podporu.

Na prezidentovu výzvu reagoval aj minister financií. „Prijal som pozvanie pána prezidenta a budem s ním o vzniknutej situácii hovoriť osobne a nie prostredníctvom médií. Dovoľte, aby som sa s ním najskôr stretol a potom vám tlmočil to, o čom sme hovorili,“ uviedol Kažimír. Ten plánuje prezidenta informovať o tom, kto všetko prišiel s utajovanými dokumentmi do styku. „Zatiaľ nie je známe, kto predmetné dokumenty poslal a či naozaj unikli z prostredia Finančnej správy, preto žiadam pána prezidenta, aby dovtedy vážil svoje slová. Zároveň sa chcem jasne dištancovať od praktík, ktoré pomenoval prezident republiky vo svojom emotívnom prejave,“ dodal Kažimír.

Polícia trestné stíhanie zastavila po tom, čo konateľ spoločnosti prejavil účinnú ľútosť a firma zaplatila chýbajúce dane aj s pokutou. „Súčasnú podobu právnej úpravy účinnej ľútosti osobne považujem takpovediac za niečo, čo zodpovedá pojmu "z núdze cnosť“. Pretože, páchateľ „ľutuje“ až vtedy, keď je jeho trestná činnosť odhalená a hrozí mu trestné stíhanie a trest. Potom nastupuje otázka, o akú „ľútosť“ vlastne ide?" opýtal sa ešte vo štvrtok generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Podľa jeho názoru má byť zákon koncipovaný tak, že absolútnu beztrestnosť páchateľ získa iba vtedy, ak sa k svojmu skutku sám dobrovoľne prizná a iniciatívne vykoná kroky k odstráneniu škodlivého následku. „Ak sa tento inštitút má uplatňovať aj v prípadoch, ak trestná činnosť páchateľa bola odhalená orgánmi činnými v trestnom konaní, tak podľa môjho názoru by jeho účinná ľútosť mala byť zohľadnená iba pri určovaní druhu a výmere trestu. V tomto štádiu by mu už nemala účinná ľútosť zaručovať beztrestnosť,“ dodal Čižnár.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#krátenie na daniach #firma KTAG #dane #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk