Záchrana pre školské eurofondy?

S plánom, ako zachrániť časť zo 600 miliónov eur z eurofondov, prichádza vicepremiér pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer). Peniaze chce presunúť do Európskej investičnej banky, odkiaľ by ich vedci a firmy mohli čerpať vo forme pôžičiek.

, 20.09.2017 12:00
lubyova, Foto: ,
Nová ministerka školstva Martina Lubyová musí rýchlo vyriešiť čerpanie eurofondov v rezorte.
debata (8)

Nápad predstavil po škandále s pochybným rozdeľovaním eurofondov v rezorte školstva, ktorý vyústil nielen do odchodu ministra Petra Plavčana (nom. SNS), ale aj do zrušenia už skončenej súťaže o 300-miliónový balík. Tým, čo sa o tieto financie uchádzali, sa Pellegriniho nápad nepáči. Obávajú sa, že podmienky dané bankou by mohli diskvalifikovať väčšinu slovenských firiem aj univerzít.

Po afére s eurofondmi na ministerstve školstva čoraz reálnejšie Slovensku hrozí, že ich nestihne do roku 2023 vyčerpať. Pellegrini chce tomu zabrániť tak, že časť z nich určených na výskum a inovácie prejde do fondov Európskej investičnej banky (EIB). Povedal to v rozhovore pre denník Hospodárske noviny. K financiám by sa potom vedci a podnikatelia dostali cez úvery. A to je problém. Ak by ich totiž vysúťažili cez ministerstvo školstva, ako sa pôvodne plánovalo, išlo by o nenávratný príspevok. O návrhu, ktorý by chcel Pellegrini zrealizovať do konca roka, už rokuje s Európskou komisiou.

Hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková potvrdila, že presun peňazí je možný. Zároveň je Európskou komisiou aj vo veľkej miere podporovaný. „Ciele a opatrenia Operačného programu výskum a inovácie zostanú zachované a v podstate sa mení len forma podpory, a to z nenávratnej, cez granty, na návratnú. Využijú sa teda finančné nástroje, ako sú úvery, garančné schémy či nástroje rizikového kapitálu,“ konkretizovala Ludviková. Podmienkou takéto postupu je však analýza trhu, ktorá ukáže, či sú to firmy a univerzity schopné zvládnuť. Takáto štúdia sa podľa našich informácií v prípade operačného programu práve dokončuje.

Slovensko by malo do roku 2023 vyčerpať v rámci Operačného programu výskum a inovácie viac ako 2 miliardy eur. Z toho takmer 600 miliónov eur by mal prerozdeliť rezort školstva medzi akademickú a podnikateľskú obec. Míňanie tohto balíka v rámci dvoch výziev je však po škandále už viac ako dva mesiace pozastavené a čerpanie je zatiaľ v sklze asi pol roka.

Navyše nová ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) v utorok výzvu za 288 miliónov eur zrušila. Súťaž chce opäť vyhlásiť. Verí, že termíny sa podarí stihnúť. „Nové znenie výzvy bude reagovať na celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov,“ ubezpečila Lubyová. Najprv však plánuje vytvoriť novú databázu expertov, ktorí budú projekty hodnotiť. Na výber týchto odborníkov plánuje zaviesť prísnejšie kritériá. Výzva je určená na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja. O peniaze z nej sa pôvodne uchádzali univerzity aj firmy. V polovici júla výsledky tejto súťaže kritizovali rektori univerzít a vedenie Slovenskej akadémie vied s tým, že ich projekty z 288-miliónového balíka nezískali ani euro.

K otázke, či by bolo lepšie, ak by sa tieto peniaze ocitli v EIB a odtiaľ by potom vysoké školy čerpali úvery, sa rektori stavajú zdržanlivo. „Zmenil by sa tým charakter pomoci a podpory. Myslím si, že by sa tým prakticky univerzity ukrátili o pomoc v podobe štrukturálnych fondov, lebo pôžička je niečo iné,“ myslí si rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť. Kým pôžičku by zrejme museli celú splatiť, pri čerpaní eurofondov je podmienkou vložiť do projektu len päť percent vlastných prostriedkov. „Všetko by záviselo od podmienok, ktoré by stanovila banka,“ odpovedal rektor na otázku, či by do toho univerzity išli.

Aké podmienky by na čerpanie pôžičiek Európska investičná banka stanovila, nie je zatiaľ známe.

Majiteľ jednej z úspešných firiem v rámci výzvy na podporu priemyselných parkov nepovažuje myšlienku s EIB za šťastné riešenie. „Je to veľmi zlé najmä pre vedu, pretože tá sa vo svete vo všeobecnosti vždy dotuje, keďže ide pri neistom výsledku o veľmi rizikové peniaze,“ vysvetlil majiteľ, ktorý si neželal byť menovaný. Obáva sa, že snaha zachrániť peniaze presunutím do banky môže viesť k špekuláciám. Pripomenul, že máloktorá firma na Slovensku dokáže urobiť kvalitný výskumno-vývojový projekt a financovať si ho sama alebo z pôžičky. „Pokiaľ robíte výskum a jeho výsledky nie sú dostatočne dobré, aby ste získali produkt, ktorý vám tie peniaze dokáže zarobiť v horizonte niekoľkých rokov, tak je to stratový obchod,“ dodal. Myslí si, že univerzity, malé a stredné firmy si nebudú môcť dovoliť vziať na seba záväzok splácania. „Môže sa stať, že firmy začnú od zmlúv, ktoré už boli v rámci výzvy na podporu priemyselných parkov uzavreté, odstupovať. Toto riešenie je ušité skôr pre veľké a zahraničné firmy, ktoré sú oprávnené o príspevok žiadať,“ uzatvára majiteľ.

V školstve je problematická aj ďalšia výzva za 300 miliónov eur na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier, ktorej osud je nejasný Peniaze z nej boli v júni prerozdelené medzi viac ako 60 úspešných žiadateľov. Doteraz im však na účty neprišli. Dôvodom sú podozrenia, že hodnotitelia vybrali aj pofidérne firmy ktoré vykazujú vzhľadom na výšku projektu primalý obrat či počet zamestnancov. Objaviť sa mal aj prípad korupcie. Peniaze mali získať aj firmy s nedoplatkami voči Sociálnej poisťovni či na daniach, čo podmienky výzvy nepovoľujú. Rezort školstva dal preto výzvu preveriť Najvyššiemu kontrolnému úradu. „K dnešnému dňu nie sú kontroly ukončené, a preto ich výsledky nie je možné zverejniť,“ doplnilo tlačové oddelenie ministerstva.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #ministerstvo školstva #Peter Pellegrini #Martina Lubyová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy