V júni sa objavili správy o tom, že deväť z pätnástich lukratívnych zákaziek na opravy ciest získala drobná firma z Trenčína, ktorá má najviac štyroch zamestnancov. Tá nakoniec od zmlúv odstúpila a súťaže sa museli zopakovať.
Niektoré prebehli počas augusta. Výsledky štyroch obstarávaní, ktoré sa realizovali v prvej polovici septembra, však vyvolali pochybnosti. Podozrivo sa ponášajú na tie z júna. Hlavnú úlohu tentoraz hrá malá zvolenská firma, ktorá všetky štyri vyhrala. Bola totiž jediným záujemcom.
Spoločnosť, ktorá mala podľa FinStatu vlani tržby 122-tisíc eur a skončila v strate takmer 48-tisíc eur, tak získala zákazky v celkovej hodnote viac ako 2,2 milióna eur. Opraviť by mala 14 úsekov ciest v okresoch Lučenec, Poltár a Zvolen v celkovej dĺžke viac ako 36 kilometrov.
Súťaže boli vypísané na elektronickom trhovisku. Podľa odborníka na verejné obstarávanie Jaroslava Lexu je práve toto dôvod, prečo by sa mali znova zopakovať. „Mali by sme si položiť otázku, či je trhovisko tým nástrojom, cez ktorý sa má oprava ciest súťažiť. Lebo nie je. Banskobystrický kraj by to mal zrušiť, Úrad pre verejné obstarávanie by tam mal nabehnúť a dať im pokutu,“ myslí si Lexa, podľa ktorého mal byť pri tendri uplatnený postup podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Oznámenie o konaní súťaže tak malo byť zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.
Ako vysvetlil, zákon umožňuje vypísať súťaž na stavebné práce cez elektronické trhovisko, no iba v prípade bežne dostupných služieb. Definícia tohto pojmu je však podľa Lexu v zákone pomerne vágna. „Táto zákazka rozhodne nie je bežne dostupná. Prídu na cestu a musia práce prispôsobiť konkrétnym podmienkam, každému konkrétnemu výtlku… To nie je bežná uniformovaná vec. Tou sú napríklad tehly, ktoré sa vyrábajú pásovo, čiže ide o bežný výrobok, ktorý nemusíte prispôsobovať. Napríklad také maľovacie práce by som ešte pochopil, ale oprava ciest?“ krúti hlavou odborník.
Riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Uhrík za súťažami stojí. Podľa neho bola hlavným kritériom najnižšia cena s podmienkou dodržania kvalitatívnych štandardov v stavebných projektoch.
Lexa si myslí, že zádrh môže spočívať aj v nízkej cene, ktorú určila župa. Stavebné firmy mohla odradiť. Pritom výsledná faktúra môže byť úplné iná. „Tie zákazky sa dajú realizovať rôzne. Môže sa stať, že cena je podseknutá a k zmluvám sa urobia dodatky. A my sa o tých dodatkoch nedozvieme,“ varuje odborník.
Súťaže boli na elektronickom trhovisku vypísané 6. septembra popoludní a ukončené 13. septembra v polhodinových intervaloch od 10. do 11.30 hod. Firmy mali na prihlasovanie týždeň, okrem zvolenskej eseročky tak neurobil nikto.
Otázne je aj to, aké skúsenosti s rekonštrukciou ciest drobná firma má. Podľa jej webovej stránky ponúka rôzne služby ako napríklad stavby na kľúč, zatepľovanie budov, sanačné práce či opravu fasád. Zákazky, ktoré vyhrala, však zahŕňajú iné práce. Ide napríklad o rekonštrukciu a obnovu poškodených ciest, obnovu ich povrchu, práce na ich údržbe, frézovanie, pokládku asfaltových vrstiev, dosypanie krajníc či úpravu kanalizačných vpustov. O takýchto činnostiach sa firma na svojej webovej stránke nezmieňuje.
Denník Pravda oslovil jej konateľa Dušana Gelieňa. Zaujímalo nás, ktoré cesty už spoločnosť opravovala a či má kapacity a skúsenosti na to, aby zrealizovala pomerne veľké zákazky z banskobystrickej župy. „Nevolajte mi, ďakujem,“ reagoval stroho Gelieň a položil telefón.
Už 15 júnových tendrov sa dostalo pod paľbu kritiky. Župa si dala začiatkom júna naceniť zákazky vo viacerých firmách, tie odhadli celkovú požadovanú sumu na opravu 95 úsekov ciest v celkovej dĺžke 133 kilometrov približne na 13 až 16 miliónov eur. Kraj si však ako východiskovú cenu v aukcii určil iba 8,9 milióna eur. Na základe čoho, to nekonkretizoval.
Firmy mali na predloženie cenových ponúk len tri dni, čo skritizovali viacerí odborníci. Na súťaže si dokonca posvietil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Jeho hovorca Ján Mažgút pre Pravdu uviedol, že kontroly ešte nie sú ukončené. Podnety na opakované súťaže zatiaľ úrad neeviduje.