Učiteľom odhalia korene extrémizmu

Tak ako sa holokaust nezačínal až transportmi Židov, Rómov či názorových oponentov nacizmu do koncentračných táborov, ani súčasné prejavy pravicového extrémizmu a xenofóbie sa v európskych krajinách neobjavili z večera do rána. Majú hlboké korene v minulosti. Práve preto je dôležité poznať novodobú históriu. A kto v prvom rade, ak nie učitelia dejepisu a občianskej náuky?

, 22.09.2017 14:00
holokaust, transport Židov Foto:
Transport slovenských Židov do koncentračného tábora v Poľsku, ktoré okupovali nacisti.

S myšlienkou seminárov nielen učiteľov v súvislosti s narastajúcim extrémizmom vlani zaklopali na bránu ministerstva školstva pracovníci Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied a Štátneho pedagogického ústavu, ku ktorým sa pridalo aj Slovenské národné múzeum.

V týchto dňoch rozbiehajú celoštátny projekt, v rámci ktorého v krajských mestách formou seminárov s panelovou diskusiou a premietaním dokumentárnych filmov priblížia problematiku pedagógom základných a stredných škôl, ako aj starším žiakom a študentom.

Premiéru mali tento týždeň v Bratislave pred ôsmakmi a ich učiteľkami. Hlavný iniciátor tohto nápadu, riaditeľ Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník pripomenul, že vychádzali z jedenásťročného vedeckého výskumu dejín Slovenska z prvej polovice minulého storočia a z analýz osudov hlavných politických osobností.

Odhaľovanie príčin extrémizmu nie je len vecou dejepisu

„Dobre, že rezort školstva pridal jednu hodinu dejepisu aspoň deviatakom, hoci naše predstavy boli iné. Rozhodne však odhaľovanie koreňov politického extrémizmu a jeho predchádzanie nemôže byť iba vecou dejepisu a občianskej náuky, ale musí sa prejavovať v celom výchovnom systéme,“ skonštatoval profesor Jozef Lysý z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Úvodný seminár venovali dvom témam: Holokaust ako najradikálnejší prejav extrémizmu na Slovensku v minulosti a Milan Hodža, štátnik a politik.

Prvá časť ukázala, že o masovom vyvražďovaní tzv. menejcenných rás počas druhej svetovej vojny nevieme všetko. Ako poukázal riaditeľ Múzea židovskej kultúry SNM Pavol Mešťan, iba nedávno sa potvrdilo, že najviac slovenských Židov – okolo 25-tisíc – bolo zavraždených v Lublinskej oblasti okupovaného Poľska. Vo vyhladzovacom tábore Sobibor sa nemeckí žalárnici ani netvárili, že chcú využívať otrockú prácu väzňov. Neraz od príchodu nového transportu do ich fyzickej likvidácie ubehla sotva hodina.

Po Židoch by prišli na rad Slovania

„Nepoznám židovského autora,“ povedal Mešťan, „ktorý by vo svojej štúdii nezdôraznil, že obeťami nacistického besnenia neboli iba Židia. Táto zhubná ideológia sa však zamerala v prvom rade proti nim. Všetci Židia vtedy síce nezahynuli, ale podľa tejto teórie mali. A na rad by prišli i ďalšie národy, predovšetkým tie slovanské.“

Z vyše šesť miliónov európskych Židov, ktorí sa domov už nikdy nevrátili, bolo pol druha milióna detí. Zo všetkých okupovaných, ale aj spojeneckých štátov Adolfa Hitlera. Slovensko a Chorvátsko však boli jediné, čo za ich odsun Berlínu platili. Ustašovci zo Záhrebu 30, Tisov ľudácky režim až 500 ríšskych mariek za osobu.

Predražené jednosmerné lístky na popravisko sa nehradili zo štátnej pokladnice, ale museli si ich kúpiť sami Židia. A keď na to tí chudobnejší nemali, vyrovnala to za nich Ústredňa Židov. Tá dokonca musela zafinancovať navŕtanie dier na dno dobytčích vagónov, v ktorých nešťastníkov zo Slovenska prevážali do Auschwitzu a ďalších miest konečného riešenia tzv. židovskej otázky. Železniční prepravcovia sa totiž sťažovali na smrad, keď mali deportovaní na telesnú potrebu k dispozícii iba jedno vedro.

O tom všetkom i o ďalších hrôzach holokaustu ako najradikálnejšieho prejavu extrémizmu sa bádatelia dozvedajú z archívnych materiálov.

Hodžov koncept prevalcovali nacisti

Druhá časť seminára venovaná politickým osobnostiam má ukázať, že v Československu, ale aj inde v Európe existovala v 30. a 40. rokoch minulého storočia iná, demokratická alternatíva voči postupnej fašizácii a nastoľovaniu reakčných autoritatívnych režimov.

Docent Vladimír Goněc z Ústavu politických vied SAV spomenul, že za prvej ČSR najväčšiu pozornosť v politických, diplomatických i obchodných kruhoch vo svete prekvapujúco nepriťahoval T. G. Masaryk, ale Edvard Beneš a Milan Hodža.

Hodža neprišiel iba s teoretickým konceptom stredoeurópskej federácie, ale ako minister pôdohospodárstva a neskôr ako premiér začal úspešne presadzovať ekonomickú koordináciu so susednými štátmi. Toto úsilie však v druhej polovici 30. rokov prevalcovalo nacistické Nemecko svojou hospodárskou inváziou, ktorá predchádzala tej vojenskej.

Ako sa vedcom a vysokoškolským pedagógom podarí oslovovať v rámci tohto projektu učiteľov a žiakov, ukážu najbližšie týždne. Ďalšie semináre ich čakajú v Žilinskom a Banskobystric­kom kraji.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
chyba
Viac na túto tému: #holokaust #extrémizmus #seminár #koncentračné tábory