Pokles preferencií SNS: Strana podľa politológov platí za Dankove chyby

SNS je na najnižších číslach od volieb. Podľa odborníkov sa pod klesajúcu popularitu strany podpísalo viacero dôvodov, medzi nimi aj chaotická komunikácia jej predsedu.

Dve agentúry priniesli minulý týždeň prieskumy volebných preferencií politických strán, v oboch národniarov preskočila strana Borisa Kollára. V opytovaní agentúry Focus dosiahli dankovci 8,7 percenta, podľa prieskumu agentúry AKO 9 percent.

SNS dosiahla v posledných voľbách, ktoré sa konali v marci 2016, výsledok 8,64 percenta, potom začala rásť. Ešte vlani v lete jej obe agentúry pripisovali okolo 14 percent voličov. Andreja Danka vtedy dokonca respondenti agentúry Focus označili za najsympatickejšieho predsedu parlamentnej strany.

Na piedestál ho postavilo takmer 50 percent opýtaných. V prieskume, ktorým rovnaká agentúra v auguste tohto roka zisťovala dôveryhodnosť politikov, už taký úspešný nebol. Ako politika, ktorému najviac dôverujú, ho označilo len 14 percent respondentov.

S otázkou, čo na pokles preferencií hovoria samotní národniari, sme sa obrátili na tlačové oddelenie strany. Na otázku neodpovedalo.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

sns, slovenska narodna strana, danko Šéf národniarov Andrej Danko musí porozmýšľať, ako zastaví pád preferencií svojej strany.

Politológa Michala Horského aktuálny vývoj neprekvapil. Podľa jeho slov strana zaslúžene platí za svoje politicky nevypočítateľné a nepredvídateľné kroky, ktorými šokovala tak svojich voličov, ako aj koaličných partnerov. „Prieskumné agentúry si naprávajú svoje renomé, správajú sa tak, ako to cez leto očakávali politici i politológovia. A zrejme zobrazujú pravý stav verejnej mienky. SNS bude mať čo robiť, aby sa dostala na pôvodné volebné preferencie, ktoré boli dvojciferné a na základe ktorých tvorila dôstojného koaličného partnera,“ nazdáva sa Horský.

Podľa politológa Tomáša Koziaka strana po voľbách najskôr zažiarila, pretože ešte doznievala dobre zvládnutá predvolebná kampaň. „Vydarili sa najmä slogany na bilbordoch, ktoré hovorili o slušnosti, bola to akási antitéza k Slotovej SNS, ktorá bola vnímaná ako stelesnenie neslušnej politiky. Rast preferencií tak mohol znamenať zotrvačnosť toho, čo priniesla predvolebná kampaň, a tesne po voľbách veľmi nebolo čo pokaziť,“ myslí si politológ.

Potom, keď začala SNS robiť samostatnú politiku, sa podľa neho začali aj komunikačné eskapády, ktoré stváral najmä jej predseda, čo sa na preferenciách muselo ukázať. „Ak by sa to neprejavilo, bolo by to nesmierne veľkým prekvapením,“ podotkol.

Rapídny pokles preferencií má podľa neho najmä tri dôvody. Okrem komunikačných ťažkostí sú to aj nesprávne zvolené priority, na ktoré sa politika národniarov začala v posledných týždňoch orientovať.

„Zamerali sa na témy, ktoré voličov SNS nezaujímajú. Volič očakáva zlepšenie životnej situácie, pracovné príležitosti, zlepšenie bezpečnostnej situácie. Nemyslím si, že by ho zaujal národný letecký či lodný prepravca alebo zmeny okolo zbrojných pasov. Lákadlom na voličov je ponúknuť program, ktorý zaujme čo najviac ľudí. V tomto SNS v posledných mesiacoch zlyháva,“ mieni Koziak.

K pádu prispela aféra s eurofondmi na ministerstve školstva. „Na popularite im to iste nepridalo. Pre voliča to začína zaváňať ,slotovským‘ vedením politiky,“ dodal politológ Koziak, ktorý si myslí, že pokles preferencií u dankovcov bude aj naďalej pokračovať. „Majú na to slušne našliapnuté,“ avizuje.

Sociológ Pavel Haulík pripomína, že strana sa po voľbách odrazila od výsledku, ktorý je podobný tomu, aký získala v septembrových prieskumoch. „Z tohto pohľadu to zatiaľ nie je katastrofa, preferencie akurát naznačujú, že SNS sa ešte len učí komunikovať so svojimi voličmi, aj tými potenciálnymi, a nie vždy sa jej to darí,“ povedal Haulík.

Po úspešnom období, keď jej preferencie rástli, sa podľa neho ukázalo, že fungovanie v rámci koalície je oveľa zložitejšie ako predstava, ktorú o tom SNS na začiatku mala. Dnes hľadá spôsob, ako si nájsť svoje miesto v koalícii tak, aby zároveň naberala voličov. „Zatiaľ sa zdá, že recept na to, ako vyrásť a udržať si percentá, nenašli,“ doplnil Haulík.

Prudký nárast preferencií hneď po voľbách má podľa sociológa korene v prekvapujúcom výsledku, ktorý v nich SNS dosiahla. „Je možné, že voliči, ktorí si pred voľbami neboli istí, komu dať hlas a rozhodli sa pre niektorý z nových subjektov, po voľbách zmenili názor a priklonili sa k SNS. Koniec koncov, každý výsledok volieb do istej miery zamieša vnímanie rozloženia politických síl. No zdá sa, že táto zmena zrejme nebola stabilná,“ uzavrel sociológ.