V obmedzenej zostave môže mať problém pri hlasovaní. Nových ľudí by mal do rady dosadiť parlament a vláda, kedy sa tak stane, nie je známe. Činnosť tohto najvyššieho orgánu sudcov okliešťuje aj to, že stále nemá podpredsedu. V pondelok sa túto funkciu nepodarilo obsadiť už druhýkrát.
Členovia rady si vyberali medzi sudcom prešovského krajského súdu Milošom Kolekom a nitrianskym krajským sudcom Pavlom Pilekom. Ani jeden z nich nezískal potrebný počet hlasov. V tajnej voľbe dostal Kolek päť hlasov a Pilek deväť. Na zvolenie bola potrebná podpora nadpolovičnej väčšiny všetkých osemnástich členov, čo znamená aspoň desať hlasov.
Koleka opätovne navrhla sudkyňa Najvyššieho súdu a členka Súdnej rady Elena Bethotyová, Pileka nominovala Marcela Kosová z Krajského súdu Bratislava a Erika Zajacová z trenčianskeho krajského súdu. Podporila ho aj samotná predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková. Praženkovej podporu vníma Pilek ako legitímnu. „My sme si v podstatných veciach názorovo blízki a možno aj vzdialenosť a dostupnosť pri činnostiach a konzultáciách,“ uviedol Pilek dôvody, pre ktoré sa mohla predsedníčka za neho postaviť. Svoju opätovnú kandidatúru si podľa vlastných slov musí ešte rozmyslieť.
„Pokiaľ ma navrhnú, nemám dôvod meniť svoje stanovisko,“ odpovedal Kolek na otázku, či sa bude o post podpredsedu uchádzať znovu. Ďalšia voľba by mala byť na nabližšom rokovaní Súdnej rady. „Voľné miesto podpredsedu aktuálne nie je problém, ale sú aj iné pracovné povinnosti, alebo môžem ochorieť. Preto je potrebné mať túto funkciu obsadenú,“ podčiarkla Praženková. Obidvaja kandidáti podľa nej spĺňajú odborné predpoklady na funkciu, ale je dobre, keď je podpredseda poruke. Narážala tým na geografickú blízkosť, keďže Pilek pôsobí na súde v Nitre, pričom Kolek je sudcom vo vzdialenejšom Prešove. Zasadanie bolo posledným pre dvoch nominantov vlády Evu Fulcovú a Ľuboša Sádovského, ktorým sa 27. septembra končí funkčné obdobie. Kto ich nahradí, nie je známe. Ministerstvo spravodlivosti odpovedalo, že o kandidátoch bude ministerka Lucia Žitňanská informovať, keď bude materiál predkladať na vládu. Kedy by sa tak malo stať, jej hovorca Peter Bubla nespresnil.„Z dlhodobého hľadiska by nebolo dobré, aby boli v rade neobsadené miesta za niektorú zo zložiek štátnej moci,“ poznamenala k chýbajúcim členom hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Doplnila, že ak by v takomto zložení musela rada fungovať dlhodobo, mohlo by sa stať, že by nebola uznášaniaschopná. Išlo by o také prípady, keď by na zasadnutia neprišlo dostatok členov.
Jedno miesto v rade, ktoré prináleží nominantovi parlamentu, je voľné už vyše dvoch mesiacov. V júni mali poslanci vyberať medzi štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou (Smer) a advokátom Allanom Böhmom. Vládne strany nakoniec voľbu odložili. Dôvodom je odmietavý postoj ministerky Žitňanskej (Most-Híd) s kandidatúrou Jankovskej. Pred letom ministerka kvôli tomu hrozila dokonca demisiou. Prekáža jej spojenie súdnictva a politiky, ktoré sa podľa nej prieči koaličnej dohode a programovému vyhláseniu vlády. Žitňanská tvrdí, že ani počas leta názor nezmenila.
„Prvok verejnej kontroly v rade je dôležitý, a preto by aj vláda či parlament mali nominovať nesudcov. V pani Jankovskej sa snúbi sudcovská funkcia a politika. S jej nomináciou neviem súhlasiť,“ povedala ministerka.
Jankovská sa stala štátnou tajomníčkou ešte za vedenia Tomáša Boreca (nom. Smeru), čím sa jej zo zákona prerušil výkon sudcovskej funkcie. V marcových voľbách kandidovala za stranu Smer. Za kandidátku do rady ju navrhol šéf parlamentného ústavnoprávneho výboru a poslanec Smeru Róbert Madej. Ani on ustúpiť nemieni. „Na svojom návrhu trvám a nevidím žiadne dôvody, pre ktoré by som ho mal prehodnotiť. Pani Jankovskú si mimoriadne vážim. Myslím si, že jej skúsenosti a práve pôsobenie v rôznych sférach by boli na prospech Súdnej rady,“ myslí si Madej. Dodal, že nevie, kedy by o jej nominácii mal rozhodovať parlament.
Súdna rada je najdôležitejším samosprávnym orgánom súdnictva. Zabezpečuje jeho verejnú kontrolu, posudzuje kandidátov na sudcovské funkcie, rozhoduje o ich pridelení a premiestnení na jednotlivé súdy, predkladá návrhy na vymenovanie a odvolanie sudcov prezidentovi.