Kuruc zastupuje rodinu muža, ktorého politik zabil vlani na jeseň na priechode pre chodcov. Trojročná podmienka za tento delikt nie je podľa advokáta výchovný a preventívny nástroj do budúcnosti. Pritom Lipšic v čase, keď viedol rezort spravodlivosti, žiadal, aby sa za takéto trestné činy chodilo do väzenia.
Nesúhlasili ste s tým, že sudca rozhodol bez procesu, teda trestným rozkazom. Prečo chcete verejné pojednávanie?
V tejto situácii ide o nedbanlivostné trestné činy v súvislosti s dopravou. Doprava je fenomén, ktorý sa týka všetkých ľudí. Každý má auto, nejakým spôsobom cestuje, chodci aj bicyklisti. A ľudia vo zvýšenej miere vnímajú represiu, po ktorej štát volá, keď sa niekto dopusti priestupku alebo trestného činu. Trestných činov v súvislosti s dopravnými nehodami pribúda a podľa policajných štatistík ich pácha generácia 18 – 25 rokov. Zo strany justície by mal existovať výchovný koncept, aby si títo mladí uvedomili, čo ich čaká. Čiže ide o preventívny charakter.
Mohol by verejný proces priniesť pre Daniela Lipšica vyšší trest?
Samozrejme. Súd môže uložiť trest podľa svojej úvahy. Nie je viazaný záverečným návrhom ani prokuratúry, ani druhej strany.
Siahajú sudcovia často po trestnom rozkaze v prípadoch dopravných nehôd?
Pri dopravných nehodách s následkom smrti som vo svojej praxi nenarazil na to, aby sa takáto vec skončila trestným rozkazom, hoci zákon tomu nebráni.
Ste za to, aby súd nad Lipšicom vyriekol prísnejší ortieľ? Mal by ísť do väzenia?
Práve preto mala byť táto vec prejednaná na hlavnom pojednávaní, kde by sa zhodnotili všetky náležitosti uloženia druhu a výšky trestu. Vnímam prax súdov, a najmä krajského v Bratislave, ktorý v mnohých veciach zrušil podmienečné tresty pri dopravných nehodách so smrteľnými následkami za banálnejšie porušenie a uložil nepodmienečné tresty v odvolacom konaní. Takáto prax by sa mala zachovať. Je to žiadúce aj z hľadiska generálnej prevencie.Niektorí si však myslia, že trojročná podmienka je pre exministra dosť tvrdou sankciou.
Vnímam tieto vyjadrenia tak, že ich hovoria jeho priaznivci. Domnievam sa, že mnohí bez znalosti uvedenej problematiky a spisu. Myslím, si, že Lipšic na svojej strane nemá žiadnu poľahčujúcu okolnosť, skôr priťažujúcu vyjadrenú v záznamoch evidenčnej karty vodiča. Ak by sa urobili dôkazy tak, ako sme ich navrhovali, príčina dopravnej nehody by bola objektívne spravodlivo vyšetrená, čo by mu zrejme priťažilo. Naše návrhy v súvislosti s dôkazmi však boli všetky zamietnuté.
Približne pred 13 rokmi Lipšic ako šéf rezortu spravodlivosti požadoval väzenie pre herca Štefana Skrúcaného, ktorý tiež spôsobil tragickú nehodu.
Lipšic ako minister spravodlivosti vtedy žiadal trestné kolégium Najvyššieho súdu v súvislosti s týmto prípadom o zjednocujúce stanovisko. Vyčítal súdom, že si nevážia život človeka a kladú ho na misku váh so životom nejakého šoféra. Žiadal, aby boli v takýchto prípadoch ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Súdom tiež vyčítal, že si pri svojom rozhodovaní nevážia následok a preceňujú v týchto prípadoch obžalovaných. Nedoceňujú to, že život je chránený ústavou.
Myslíte, že by sa mal prokurátor proti trestnému rozkazu odvolať?
My sme ako poškodení skončili. Máme právo vyjadriť sa len k náhrade škody, nemáme právo riešiť otázku viny. To je vec prokuratúry a obžalovaného. Neviem, aké stanovisko zaujme prokuratúra. Osobne si myslím, že by mali podať odpor a malo by to prebehnúť súdom. Verejnosť by potom ináč vnímala postavenie a fungovanie prokuratúry ako takej. Myslím si, že by to prijala kladne. Na zachovanie povesti súdov a justície by to bolo tiež žiaduce.