Alkohol stojí za každou desiatou nehodou

Najviac nehôd pod vplyvom alkoholu za prvých osem mesiacov sa stalo v Žilinskom kraji – 168, a najmenej v Bratislavskom – 94. V 86 percentách boli vinníkmi opití vodiči. V porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku bolo kolízií o 35 viac. Pri kontrolách nafúkalo najviac šoférov z Bratislavského kraja – 917, najmenej v Trenčianskom kraji – 589, celkovo polícia chytila na cestách viac ako 6-tisíc šoférov, ktorí pili.

Väčšina zo všetkých kolízií pod vplyvom alkoholu sa odohráva cez víkend, hlavne od poobedia do polnoci. Štatisticky najnebezpečnejším dňom je sobota medzi štvrtou poobede a polnocou. Až tri štvrtiny nehôd sa stanú v obci, najčastejšie nárazom do pevnej prekážky, akou môže byť odstavené auto, stĺp, strom či plot.

Alkohol sa napríklad podpísal pod tragédiu v Trnave, kde v júli len 21-ročný vodič prešiel križovatkou na červenú veľkou rýchlosťou a na priechode pre chodcov zrazil 54-ročnú ženu. Chodkyňa utrpela zranenia, ktoré boli nezlučiteľné so životom. Mladému šoférovi namerali 2,1 promile.

Policajné evidencie pritom všetkých nezodpovedných šoférov nezachytia. Tvrdí to prezident Slovenskej asociácie dopravných psychológov Karol Kleinmann. Pripomenul, že polícia štatisticky zaznamená a chytí šoféra až po 500 jazdách pod vplyvom alkoholu.

Vysoké počty opitých vodičov, ale aj cyklistov si polícia uvedomuje. Hovorkyňa Policajného zboru Denisa Baloghová vysvetlila, že na úrovni krajov a okresov si robia pravidelné analýzy, a tam, kde sa ukazuje vypuklý problém, prijmú opatrenia – napríklad zvýšia počet hliadok.

„Opäť je však potrebné zdôrazniť, že na znižovaní dopravnej nehodovosti a jej následkov sa musia podieľať aj samotní účastníci cestnej premávky, ale aj mnohí ďalší, pretože otázka znižovania nehodovosti a jej následkov nie je len v rukách polície,“ dodala Baloghová.

Vedenie polície so zmenami legislatívy nepočíta. „Policajný zbor v súčasnosti o iniciovaní zmien v systéme sankcií a trestov za jazdu pod vplyvom alkoholu v spomenutých zákonoch neuvažuje,“ potvrdila Baloghová.

Tresty sú v týchto prípadoch podľa polície aj expertov dostatočne prísne. Priestupku sa dopustí vodič, ktorému v dychu namerajú do 0,24 miligramu alkoholu (1 promile). Skončiť môže s pokutou od 150 eur do 800 eur a so zákazom činnosti do troch rokov. Šoférovanie s viac ako jedným promile alkoholu v krvi sa považuje za trestný čin, vodičovi hrozí až rok väzenia. Súdy sa však väčšinou končia s podmienečnými trestami, sankciami a zadržaním vodičského.

„Máme dosť prísne sankcie, ale cez ne už ďalej cesta nevedie, treba ľudí predovšetkým naučiť spoluzodpovednosti za to, čo sa stane,“ myslí si dopravný analytik Ján Bazovský. Podľa neho je jedinou možnosťou zapojenie verejnosti, viac osvety a kampaní. "Nielen aby ľudia sami nesadli po pití za volant, ale aby im v tom aj ich okolie zodpovedne zabránilo,“ doplnil Bazovský.

Kleinmann zase upozorňuje, že pri ľuďoch, ktorí opakovane pijú a potom šoférujú, by mala byť polícia dôslednejšia. Vodiči, ktorým bol zadržaný vodičský preukaz, musia prejsť okrem psychiatrického aj odborným psychologickým vyšetrením.

„Zmysel tohto tréningu je upozorniť vodičov, aby po požití alkoholu nepoužili auto, ale išli peši, zavolali si taxi či kamaráta. Nie sme protialkoholická liečebňa, ale upozorňujeme, aby zmenili svoj postoj,“ objasnil podstatu školenia. Podľa psychológa sa však stáva, že aj keď vodič tréning neabsolvuje, vodičský preukaz mu je vrátený, stačí, ak zaplatil pokutu, a to by tak byť nemalo.

„Alkohol má na vodiča výrazný vplyv, spôsobuje stratu sebakontroly a mnoho vodičov sa následne mylne domnieva, že jazdí bezpečne. Alkohol zhoršuje reakčný čas vodiča, jeho koordináciu a motoriku,“ hovorí o účinkoch pitia Milan Troška, vedúci oddelenia bezpečnosti cestnej premávky ministerstva dopravy. Upozornil, že zníženie ostrosti zraku a zúžené videnie po vypití má za následok rozostrené vnímanie situácie na ceste.

"Alkohol vážne ohrozuje životy ostatných účastníkov cestnej premávky. Zároveň spôsobuje impulzívnejšie a riskantnejšie správanie, obzvlášť u mladých vodičov,“ podčiarkol Troška.

Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre drogové závislosti a riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica to vidí tak, že alkoholu na cestách sa nezbavíme, kým sa nezmení vzťah spoločnosti k nemu. „Pri dopravných nehodách stále veľmi často asistuje alkohol, a je to len jeden z prejavov toho, že u nás sa ešte stále nadmerne pije a situácia sa nemení. Policajti sú v tom nešťastne, lebo oni už ,liečia‘ iba následky, a tie ovplyvniť nemôžu,“ mieni lekár.

V krajinách ako Holandsko, Rakúsko, Fínsko či Švédsko sa pre nezodpovedných šoférov ujalo nové riešenie. Ak vodič súhlasí s uzamknutím štartovania, ktoré zapne motor len v prípade negatívneho výsledku na požitie alkoholu, vodičský preukaz mu neodoberú. Tento systém je dobrovoľný, platiť ho musí vodič. Cena sa pochybuje okolo 1 500 eur. Okruhlica si myslí, že by sme túto novinku mohli prebrať.

Tzv. alcolock sa zapája priamo do auta, po naštartovaní musí šofér do prístroja fúknuť. Ak mu je nameraný limit nad 0,1 promile, motor sa nenaštartuje. Vodič musí navyše fúkanie opakovať v istých intervaloch aj počas jazdy. V susednom Rakúsku ho využívajú u recidivistov, ktorým opakovane namerali alkohol, z toho aspoň raz nad 1,2 promile, za čo im polícia berie vodičské preukazy minimálne na štyri mesiace. Do programu sa nemôžu zapojiť diagnostikovaní alkoholici.

Riaditeľ odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru Ján Ignaták pripomína, že polícia sa snaží najmä v oblasti osvety a organizuje rôzne preventívne akcie. Spomenul napríklad Deň zodpovednosti vodičov, ktorý bol zameraný na alkohol. Uskutočnil sa pred dvomi týždňami. „Ani jeden z kontrolovaných vodičov nepil alkohol pred jazdou,“ pochválil sa výsledkami Ignaták.