O tom, že výrobcovia posielajú do rôznych kútov Európy v rovnakom obale produkty rôznej kvality, sa vie už roky. Aj Slováci pociťujú, že niektoré potraviny, ktoré si kúpia v Rakúsku, chutia inak ako tie, ktoré sa predávajú na pultoch slovenských obchodov. Dlho sa však s týmto problémom nič nerobilo. Až testy niektorých produktov, ktoré začali robiť niektoré štáty, donútili Brusel k aktivite.
Analýza Štátnej veterinárnej a potravinovej správy z februára tohto roka porovnávala 22 výrobkov, ktoré sa predávajú pod rovnakým označením na Slovensku a v Rakúsku. Až 10 z nich sa kvalitatívne líšilo – išlo napríklad o syry, nealkoholické nápoje, oblátky, rybie prsty či čaj. V prípade troch produktov boli zaznamenané len drobné rozdiely, deväť malo v oboch krajinách rovnakú kvalitu. V týchto dňoch ukončili aj druhú sériu testovania, závery nie sú známe, rezort pôdohospodárstva avizuje, že ich zverejní začiatkom októbra.
Juncker: V únii rovných nie je priestor pre spotrebiteľov druhej triedy
Rozdiely v kvalite potvrdili aj skúšky v Česku, Maďarsku, Poľsku či v Litve. Na tlak zareagovala EK, jej predseda Jean-Claude Juncker vo svojej Správe o stave EÚ v prvej polovici septembra zdôraznil, že veci sa musia zmeniť.
„V únii rovných nie je priestor pre spotrebiteľov druhej triedy. Nebudem tolerovať, aby sa v niektorých častiach Európy občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách. Nie je dôvod, aby Slováci mali menší obsah rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde,“ povedal Juncker.
Komisia v utorok vydala usmernenia, ktoré majú pomôcť členským štátom rozlíšiť, kedy výrobcovia porušujú európske právne predpisy. Dôležité sú dva dokumenty.
Prvým je nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách, ktoré sa zaoberá etiketami na tovare. Na nich podľa nariadenia musí byť uvedený zoznam zložiek, z ktorých výrobok pozostáva. Miroslav Tulák zo Združenia slovenských spotrebiteľov však na toto opatrenie hľadí skepticky. Upozorňuje, že obaly obsahujú veľmi veľa informácií a často sú napísané drobným písmom. „Napríklad nikdy sa nedozvieme, koľko je v bryndzi ovčieho syra. Malo by to byť viac ako 50 percent, ale koľko ho tam naozaj je?“ pýta sa Tulák. Nie všetci slovenskí spotrebitelia sú zvyknutí čítať etikety. „Veľa sa píše, že Slováci už nie sú zameraní len na cenu a ich náročnosť na kvalitu sa zvyšuje. Myslíme si, že to platí len čiastočne a tá cena je stále veľmi závažný argument pri výbere. Mnohí etikety čítame a ešte ,mnohejší' nie,“ dodal Tulák.
Vážnejšie zásahy do zákonov Brusel neplánuje
Druhým dokumentom je smernica o nekalých obchodných praktikách. Zakazuje uvádzať výrobky na trh takým spôsobom, ktorý by mohol uviesť spotrebiteľov do omylu. Ide napríklad o klamlivú reklamu či zatajovanie negatívnych vlastností výrobku. Smernica sa zaoberá aj agresívnymi praktikami predajcov, ktoré používajú napríklad na podvodných predvádzacích akciách. Zákazníci tak neraz kúpia tovar, ktorý vlastne ani nechceli.
Táto smernica podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) môže pomôcť, spotrebitelia však musia vedieť, ako ju uplatniť. Dokument napríklad umožňuje podať proti nekalej obchodnej praktike žalobu na súd alebo ju napadnúť na príslušnom správnom orgáne. „Ministerstvo pôdohospodárstva by malo zadefinovať, ktorý štátny orgán má kompetenciu konať v tejto veci na národnej úrovni na základe podnetu spotrebiteľa. Domnievame sa, že žiaden spotrebiteľ nebude sám na vlastnú päsť podávať na súde žalobu proti nekalej obchodnej praktike,“ povedala hovorkyňa komory Jana Holéciová, ktorá pripomenula, že takýmto orgánom by mohla byť Štátna veterinárna a potravinová správa.
Vážnejšie zásahy do zákonov Brusel neplánuje. Tvrdý boj však avizovala eurokomisárka pre spotrebiteľov Věra Jourová, ktorá pochádza z Česka. Vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľov vyzvala, aby zhromažďovali dôkazy a umožnili tak lepšie pochopiť, ktorých štátov sa tento problém týka.
„Prezentácia dvoch rôznych výrobkov v rovnakom značkovom obale je zavádzajúca a nespravodlivá pre spotrebiteľov. Táto otázka je jasným príkladom toho, že cezhraničné problémy môžeme riešiť len vtedy, ak budeme spolupracovať na európskej úrovni. Príliš dlho členské štáty nedokázali nájsť správny spôsob riešenia tohto problému. Som odhodlaná ukončiť tieto praktiky, zakázané právom EÚ, a zabezpečiť, aby sa ku všetkým spotrebiteľom pristupovalo rovnako,“ zdôraznila Jourová.
Komisia už v záujme boja proti dvojakej kvalite potravín siahla do svojej pokladnice. Milión eur dala k dispozícii členským štátom na financovanie štúdií či opatrení v oblasti presadzovania práva v tejto oblasti.
Ďalší milión eur poskytla Spoločnému výskumnému centru na vypracovanie metodiky, ktorou sa zlepšia testy na porovnávanie kvality potravín. Členské štáty tak budú môcť o tejto otázke diskutovať a vychádzať pritom zo spoločnej vedeckej základne, ktorá bude platiť rovnako pre všetkých. Jourová plánuje predstaviť novú metodiku na summite o dvojakej kvalite, ktorý sa bude konať 13. októbra v Bratislave.
Predpisy Európskej komisie
* Nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách – stanovuje, že výrobca musí spotrebiteľovi poskytovať dostatočné a pravdivé informácie o výrobku. Na etikete musí byť uvedený zoznam zložiek, z ktorých výrobok pozostáva, ale aj krajina pôvodu výrobku. Dokument okrem iného zakazuje pripisovať potravinám účinky, ktoré v skutočnosti nemajú (napr. ich neprávom označovať za liečivé).
* Smernica o nekalých obchodných praktikách – zakazuje uvádzať výrobky s rovnakým označením na trh takým spôsobom, ktorý by mohol zavádzať spotrebiteľov a uviesť ich do omylu. Dokument tiež zakazuje napríklad klamlivú reklamu, praktiky, ktoré nútia spotrebiteľa kúpiť produkt, ktorý by za bežných okolností nekúpil (napr. neseriózne predvádzacie akcie), či opomenutie dôležitých informácií, ktoré spotrebiteľ potrebuje pri rozhodovaní, či výrobok kúpiť, alebo nie.