Najnovšie sa ukazuje, že otázny je aj pôvod peňazí, ktoré prechádzajú cez spomínanú Kiskovu eseročku. Tá sprostredkovala úvery a obchoduje aj s nebankovou spoločnosťou, v ktorej pôsobí Kiskov brat.
K tejto činnosti sa prezident Kiska doteraz nepriznal. Naopak, ešte v čase prezidentskej kampane tvrdil, že biznis s nebankovkami na Slovensku v minulosti opustil. Jeho firma KTAG však vlani vykonala služby pre jeden nebankový holding v rozsahu takmer 326-tisíc eur. Išlo o transakciu so spriazneným subjektom, keďže Kiskov brat tiež pôsobí v KTAG aj v danom holdingu. Popradská eseročka tiež ešte za rok 2014 zinkasovala takmer 408-tisíc eur za sprostredkovanie úverov. Kiska teda cez svoju firmu zarábal na úverovom biznise aj v čase prezidentovania. Cez kampaň pritom čelil ostrej kritike za to, že v minulosti jeho nebankovky porušovali zákony, mali neprimerane vysoké úroky aj sankcie, ak dlžník nesplatil čo i len jednu splátku. Súdy pri sporoch zmluvy označujú za neplatné a viaceré konania sa končia až teraz.
To, že KTAG pracuje pre nebankovku, preukázala aj kontrola daniarov. Tí za rok 2014 neuznali firme náklady na hotel a služobnú cestu, ktorej účelom bola kontrola činnosti nebankoviek. „Predmetom služobnej cesty bola pravidelná kontrola v prevádzkach Quatro finančný dom v Bratislave – Polus, Aupark, prítomnosť pracovníkov, komunikácia so zákazníkmi,“ píše sa v protokole daniarov, ktorý zverejnil anonym s tým, že zamestnanci Finančnej správy sa obávajú, že kauza ďalšieho vysokého politika sa zametie pod koberec.
V účtovníctve Kiskovej eseročky sa v roku 2014 ocitli viaceré čudné položky
Kiska spoluvlastnil niekoľko nebankoviek, v ktorých podľa vlastných slov podiely v roku 2005 predal a získal tým asi 10 miliónov eur. Aktivity jeho firmy KTAG až do zverejnenia škandálu s daňami však verejnosť nepoznala. Okrem toho, že je firma aj pri nebankovom biznise, prezident má mať naďalej aj podiel v jednej z nebankoviek v susednom Česku.
KTAG bola v rokoch 2009 až 2014 v strate. V rokoch 2009 až 2012 bola strata v rozmedzí 133-tisíc až 190-tisíc eur ročne. Kiska priznal, že sa s bratom dohodol, že cez KTAG bude financovať svoju predvolebnú propagáciu. Práve s príchodom volieb sa straty KTAG prehlbovali. V roku 2013 to bolo –657-tisíc eur a v roku 2014 až –1,2 milióna eur.
V účtovníctve Kiskovej eseročky sa v roku 2014 ocitli viaceré čudné položky. Z registra účtovných závierok, ktorý je voľne prístupný na internete, ako aj z uniknutých záverov kontroly daniarov vyplýva, že KTAG v roku 2014 nefakturovala Kiskovi za to, že zabezpečila jeho propagáciu. Dlhodobé záväzky firmy tak stúpli za rok takmer o 900-tisíc eur na 2,84 milióna eur. Firme o spomínaných 900-tisíc eur stúpli najmä pôžičky, ktoré má splatiť do roku 2028. Pôžičku firme v minulosti poskytol práve Andrej Kiska a firma ju prezidentovi postupne spláca. Vlani mu splatila necelých 94-tisíc eur a suma pôžičky klesla na 2,12 milióna eur.
Pôžička však nemôže nahradiť faktúry. „Firma môže byť stratová z rôznych dôvodov, ale nie preto, že nefakturuje, to je nesprávne,“ hovorí daňová poradkyňa, ktorá si vzhľadom na citlivosť prípadu neželala byť menovaná. Medzi tržbami firma v roku 2014 nemá žiadne položky týkajúce sa prípadných prijatých peňazí za propagáciu a reklamu, čo je ďalším dôkazom toho, že Kiska za kampaň nezaplatil. Žiadne príjmové doklady k vynaloženým výdavkom na Kiskovu propagáciu firma nevedela doložiť ani daniarom. „Mali to osobe, pre ktorú robili službu, vyfakturovať a odviesť aj DPH. To nespravili. V podstate to osobu, ktorej robili reklamu, zjavne nezaujímalo, či bude na to tržba, že prečo jej nevystavili na to doklad a asi tiež či bude tá spoločnosť v zisku, alebo – ako sa ukázalo vo výkaze – je tam hlboká strata,“ dodáva daňová poradkyňa.
Prípad zrejme daniari ešte preveria, keďže jeho opätovné otvorenie nariadila prokuratúra. Sám Kiska nechce zverejniť prípadné zmluvy a faktúry medzi ním a KTAG. Na výzvu Pravdy o zverejnenie zmlúv nereagoval. Na prvej tlačovej konferencii k daňovým prehreškom KTAG pritom prezident ešte tvrdil, že „všetko vysvetlí“ a „nemá čo skrývať“. O aktivitách KTAG a jej zmluvách však nič nepovedal.
Presiahol či nepresiahol prezident zákonom stanovený limit na kampaň?
Ak KTAG išla výdavky na kampaň využiť na platenie nižších daní, mal Kiska zrejme vo svojom daňovom priznaní za rok 2014 uviesť dané peniaze ako nepeňažný príjem a odviesť z neho daň. Či tak spravil, nie je jasné. Keď Finančná správa položky týkajúce sa dane z príjmu dodanila firme, Kiska by ich už platiť nemusel. Otázne je však to, či daniari dodanili firme všetky položky a či si teda aj sám Kiska splnil všetky povinnosti voči daniarom.
KTAG sa s Kiskom ako spolumajiteľom a v tom čase aj konateľom snažila k nákladom na propagáciu Kisku uplatniť si za apríl 2014 vratku DPH v sume 146-tisíc eur, čo jej daniari zamietli. Firma totiž k nákladom nedoložila príjmy. Rovnako jej daniari za daný rok neuznali 136337 eur ako daňový náklad a firma musela doplatiť daň z príjmu 27¤114 eur. Vzhľadom na doplatenie dane a sankcií, uplatnenie princípu účinnej ľútosti a postoja firmy, že išlo o omyl, nie úmysel, polícia vo veci zastavila trestné stíhanie, ale prokuratúra dala celú záležitosť ešte raz preveriť.
Otázne je aj to, či prezident nepresiahol zákonom stanovený limit na prezidentskú kampaň. To bude ešte predmetom overovania vo výboroch parlamentu.
Andrej Kiska kauzu vysvetliť nechce. Dňa 13. septembra vydal jeho hovorca k téme toto stanovisko: „Prezident Andrej Kiska považuje túto tému rovnako ako Daňový úrad a policajný vyšetrovateľ za uzavretú. Prezidenta mrzí, že spoločnosť KTAG pri účtovaní spravila chybu, ale je rád, že okamžite po kontrole Finančnej správy boli dane a penále vo výške 36000 eur doplatené. Prezident Andrej Kiska však považuje za neprijateľné, aby sa v politickom boji zneužívali dokumenty Finančnej správy,“ uviedol prezidentov hovorca Roman Krpelan.