Developer 1. Tatranská akciová spoločnosť tvrdí, že v obľúbenej turistickej lokalite chce znížiť intenzitu automobilovej dopravy. Vodiči by mali po novom svoje autá odstaviť na parkovisku v centre Štrbského Plesa a pokračovať verejnou dopravou či lanovkou. Dokument, ktorý je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), sľubuje priblíženie služieb lyžiarskeho strediska k existujúcim staniciam verejnej dopravy – autobusovej, ale tiež k tatranským električkám a zubačke.
Podľa developera je v súčasnosti väčšina služieb pre návštevníkov Štrbského Plesa koncentrovaná na malom priestore, plánuje ich preto viac rozptýliť. „Takéto kumulovanie služieb spôsobuje zvyšovanie záťaže územia, znižovanie kvality prostredia a pocitu komfortu. Návštevníci z iných častí strediska majú snahu dopraviť sa k nástupnému miestu vlastnými vozidlami. Parkovacie miesta v tomto priestore sú preplnené a nedostatočné,“ píše sa v dokumente.
Lanovky, zjazdovky, reštaurácia
Ak sa zámer stane realitou, Štrbské Pleso získa celkom novú podobu. Dve nové lanovky – Fis a Trigan – budú fungovať ako šesťmiestne sedačky, pre tretiu, s menom Kempinski, prichádzajú do úvahy dve možné verzie – vznikne buď ako kabínková lanová dráha, alebo ako pozemná lanovka. Prepojiť by mala oblasť Štrbského Plesa s lokalitou za objektom bývalého liečebného domu Helios. Napájať sa na ňu bude dvojica nových šesťsedačiek.
V pláne je aj budovanie lyžiarskych svahov. Niektoré zjazdovky budú celkom nové, iné budú dopĺňať tie existujúce. Okrem toho chce investor vybudovať novú reštauráciu a vodnú nádrž, ktorá bude slúžiť ako rezervoár pre zasnežovanie svahov. Existujú zatiaľ dve možnosti, ako by táto nádrž mohla vyzerať. Prvý variant počíta s umiestnením na ľavom brehu toku Mlynice pod areálom hotela FIS. Podľa druhého variantu by sa nádrž nachádzala nad hotelom FIS. Nádrž má zaberať plochu približne päť hektárov.
Výstavba projektu by sa mala začať v roku 2019 a ukončiť v roku 2021. Začiatok prevádzky sa plánuje na rok 2020. Celkové náklady developer odhaduje na 23 až 25 miliónov eur.
Najvyšší súd po proteste ochranárov zasiahol
Podľa ochranárov však ide o vážny zásah do chráneného územia. Lesoochranárske zoskupenie VLK už jeden projekt tohto developera napadlo. Išlo o výstavbu novej lanovky na Štrbskom Plese v oblasti s najvyšším stupňom ochrany. Výnimku na túto stavbu udelil pred štyrmi rokmi prešovský okresný súd. Po iniciatíve ochranárov z VLK-a projekt Najvyšší súd stopol a vrátil na začiatok – o výnimke má opäť rozhodovať okresný súd.
Najvyšší súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že sa „musíme rozhodnúť, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí, alebo lunapark, ktorým sa TANAP stáva. Tieto dve veci sa na tom istom mieste vylučujú“.
Nový projekt je vraj iný
Ako pre Pravdu vysvetlil Peter Tomko z 1. Tatranskej akciovej spoločnosti, nový projekt nijako nesúvisí s projektom, ktorý prejednával Najvyšší súd. Vtedy išlo o lanovku Interski, ktorá mala nahradiť starý lyžiarsky vlek z roku 1974. Kedy bude o tomto projekte opätovne rozhodovať okresný súd, nevedno. „Spoločnosť zatiaľ nedisponuje informáciami o tom, že by už celá vec so spisovým materiálom bola vrátená z Najvyššieho súdu správnemu orgánu. Spoločnosti tiež zatiaľ nebola doručená informácia o začiatku nového konania vo veci správnym orgánom,“ povedal Tomko.
Zoskupenie VLK: V rozpore s ochranou územia
Ochranári prírody nad novým zámerom developera aj tentoraz krútia hlavou. Podľa Jany Zajakovej zo zoskupenia VLK ide o podobnú situáciu ako pri lanovke Interski. Upozornila, že zámer výstavby je opätovne umiestnený na území Tatranského národného parku s 3. stupňom ochrany, na území Národných prírodných rezervácií Mlynská dolina a Furkotská dolina s najvyšším 5. stupňom ochrany, ale tiež do jadrovej zóny biosférickej rezervácie Tatry a biotopov európskeho alebo národného významu.
„Budovanie zjazdových tratí a ďalšej infraštruktúry je v priamom rozpore s úlohou chránených území. Dôvodom ochrany nie sú zjazdovky, bufety či vodné nádrže pre zasnežovanie, ale biotopy, rastliny a živočíchy, ktorých životný priestor bude investičným zámerom ničený. Takéto chránené územia nemajú význam, a ak spoločnosť toleruje ich ničenie a pretváranie na lunapark, tak potom je potrebné ich zrušiť,“ uzavrela ochranárka Zajaková.