Pani Jozefína (84) je už vyše pol roka klientkou neverejného zariadenia sociálnych služieb, fungujúceho v bratislavskej Dúbravke. „Je mi tu dobre. V záhrade mám kamarátku mačičku a kuchárky nám výborne varia, tá paradajková polievka dnes bola úžasná,“ pochvaľuje si stará pani. Na pohľad vrtká, sebestačná, lenže najmä zásluhou množstva liekov, ktoré pravidelne užíva. Veľmi ťažká diagnóza ju často zradí, má vážne problémy s priestorovou, časovou aj osobnostnou orientáciou. Skončila preto v najvyššom, šiestom stupni odkázanosti na pomoc iných osôb.
„Sociálne služby poskytované pani Jožke vychádzajú mesačne na 1 113,85 eura,“ ukazuje výpočtový list s vyčíslenými ekonomickými nákladmi na klienta riaditeľka zariadenia a šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková. Z tejto sumy, spresní vzápätí, im v súčasnosti len necelých 350 eur hradí Bratislavský samosprávny kraj. A príspevok župy, pokračuje, tiež tvoria dve položky: 311 eur je príspevok v odkázanosti a zvyšných 39 eur ide na prevádzkové náklady domova. Najmä suma za prevádzku je extrémne nízka, pripomína Dobrotková všeobecne známe problémy s nerovným financovaním verejných zariadení, ktoré sú v pôsobnosti samospráv, a zariadení neverejných, zriadených súkromnými subjektmi.
| Sumy mesačných štátnych príspevkov pre odkázaných | ||
|---|---|---|
| stupeň odkázanosti | príspevok pri poskytovaní celoročnej sociálnej služby (násobok minimálnej mzdy/v eurách) | príspevok pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby (násobok minimálnej mzdy/ v eurách) |
| II. | 0,2/87 | 0,1/43,50 |
| III. | 0,45/195,75 | 0,225/97,88 |
| IV. | 0,6/261 | 0,3/130,50 |
| V. | 0,85/369,75 | 0,425/184,88 |
| VI. | 1,05/456,75 | 0,525/228,38 |
Pozn. Sumy v eurách sú vztiahnuté na úroveň súčasnej minimálnej mzdy 435 eur.
ZDROJ: Návrh novely zákona o sociálnych službách
Pozitívnu zmenu v tomto modeli financovania má však už od januára priniesť spomínaná novela zákona o sociálnych službách. Novelu už parlament posunul do druhého čítania, s jej účinnosťou sa počíta od začiatku budúceho roka. Čo prinesie konkrétne pani Jozefíne? Rozhodne by jej spoluúčasť na platení pobytových nákladov mala byť nižšia. „Štátny príspevok na túto klientku by pri súčasnej hodnote minimálnej mzdy 435 eur predstavoval 456,75 eura, teda asi o 140 eur viac, ako za ňu aktuálne hradí župa. Navyše, krajská samospráva bude naďalej prispievať na prevádzku zariadenia, pričom sa jej uvoľnia ruky, aby súčasnú sumu mohla zvýšiť,“ vyčísľuje Dobrotková. Pripúšťa, že aspoň v prípade najpostihnutejších klientov „kamenných“ sociálnych domovov, akých má ten dúbravský 34, by sa vďaka tejto úprave mohla suma príspevkov výrazne zdvihnúť. „Aj preto, že sa počíta s ďalším rastom minimálnej mzdy,“ zdôrazňuje.
Tento efekt si od novely sľubuje aj sociálny rezort. „Nastavujeme nový systém, keď hovoríme – takúto časť dostane zariadenie paušálne od štátu a zvyšok, na prevádzkové náklady, musí doplatiť samosprávny kraj,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer). Takto stanovený mechanizmus podľa neho posilní viaczdrojové financovanie sociálnych služieb a prispeje k ich dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti. Zároveň tiež podporí zamestnanosť a zamestnateľnosť osôb schopných vykonávať opatrovateľské a ďalšie pomocné práce v sociálnych zariadeniach, keďže zo štátnych príspevkov sa budú hradiť ich mzdy.
Nastavujeme nový systém, keď hovoríme – takúto časť dostane zariadenie paušálne od štátu a zvyšok, na prevádzkové náklady, musí doplatiť samosprávny kraj.Branislav Ondruš, štátny tajomník ministerstva práce
Opozícia však pri prerokovávaní v pléne novele vyčítala, že si ňou polepšia len zariadenia určené na celoročný pobyt. Naopak, takzvaným ambulantným, do ktorých klienti chodia len na niekoľko hodín denne a popoludní sa vracajú k svojim rodinám, podmienky zhorší. „Ak má štát záujem na tom, aby ľudia čo najdlhšie zotrvávali vo svojom prirodzenom prostredí, tak nerozumiem spôsobu financovania, ktoré nastoľuje práve táto novela. Spôsobí kolaps ambulantných sociálnych služieb,“ vyjadrila sa o nej poslankyňa Erika Jurinová z OĽaNO . Ambulantným zariadeniam novela naozaj stanovuje v porovnaní s celoročnými iba polovičné sumy príspevkov na odkázanosť, teda odstupňovane od 0,1– do 0,52-násobku minimálnej mzdy. Ondruš však predpokladá, že v konečnom dôsledku budú aj ony dostávať rovnako, prípadne aj viac, ak preukážu vyššie prevádzkové náklady. „Jednoducho časť príspevku, tú menšiu, dostanú od štátu. A druhú, väčšiu, zase od VÚC,“ zdôvodňuje štátny tajomník.
Okrem toho majú finančné príspevky od štátu dostávať aj zariadenia krízovej intervencie, teda nocľahárne v sume 120 eur na mesiac a útulky, domovy na polceste či zariadenia núdzového bývania vo výške 150 eur na mesiac.
Zmeny zvýšia nároky na štátny rozpočet. Podľa rezortu sa však súbežne vytvorí priestor v rozpočtoch samosprávnych orgánov na poskytovanie a zabezpečovanie aj ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme v rámci ich pôsobnosti.
Novela tohto sociálneho zákona rieši aj ďalšie problémy. Napríklad zvyšuje povinný zostatok príjmu prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, prijímateľov pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa a prijímateľov ambulantnej sociálnej služby v zariadení bez poskytovania stravovania z doterajšieho najmenej 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (277,33 eura na mesiac) na 1,65-násobok (326,85 eura na mesiac). Tento krok sa podľa ministerstva práce negatívne premietne do príjmovej časti rozpočtov obcí.
Počnúc januárom sa tiež vďaka úprave v novele budú môcť do jaslí hlásiť aj deti nepracujúcich rodičov, čo doteraz nebolo možné. Poskytovanie služby však bude v tomto prípade limitované prevádzkovými pomermi konkrétneho poskytovateľa.